Lemon crinkles

Netradičné citrónové koláčiky. Teda ja som o nich po dnes deň nepočula a ešte som ich neochutnala ale aspoň som ich upiekla. Nie je to zdravý recept, je to samý cukor, múka a maslo ale keďže sa ma veľa ľudí na tento recept pýtalo, tak vám ho sem šupnem, veď čo?

Tieto crinkles sú veľmi jednoduché, po upečení sú na povrchu chrumkavé a vo vnútri príjemne husté, skoro ako perník. Mäkké vydržia asi dva dni, treba ich mať v škatulke s jablkom alebo kúskom chleba, ako pri perníkoch, aby ostali mäkké.

Potrebujeme:

V menšej mise zmiešame (stačí lyžicou) do hladka:

  • 2 vajcia
  • kôru z jedného citróna
  • 60g zmäknutého masla
  • 100g kryštáľového cukru

Vo väčšej miske zmiešamie:

  • 240g hladkej múky
  • 100g strúhaného kokosu
  • 1 ČL kypriaceho prášku

Menšiu misku prilejeme k sypkým prísadám a vymiešamie na cesto, ktoré dáme na asi 2 hodiny do chladničky. Po vybratí si z cesta odtrhávame kúsky a tvarujeme z nich guličky. V rúre oveľa nenarastú takže nemusia byť veľké ale ani veľmi malé. Tieto vytvarované guľky obalíme v práškovom cukre a položíme na plech. Nieko tie guličky na plechu „pripučí“ lyžičkou. Ja som to neurobila boli mäkké aj tak, tak skúste a uvidíte. Pečieme pri 160 stupňoch asi 15 minút.

Crinkles sa robia na veľa spôsobov. Videla som už aj čokoládovo- pomarančové, kokosové, či makové. Myslím, že je to o tom, kto čo ľúbi. Mne to moje milované dieťa ohodnotilo slovami: ,,Mami, už to nepeč.“ Tak citrónové sa u nás asi neujmú.

Paradajková fazuľa

Asi pred troma mesiacmi som vymenila všetky sacharidy za strukoviny a riadim sa heslom: ,,Fazuľa je moja nová ryža!“ Okrem toho, že to malo veľký vplyv na úbytok váhy, sa aj cítim omnoho lepšie. Narozdiel napríklad od ryže, majú strukoviny veľmi veľa vlákniny, takže vás zasýtia, príjemný pomer bielkovín, čiže sa nemusíte napchávať mäsom, a nízky podiel sacharidov, respektíve majú omnnoho hodnotnejšie látky ako napríklad ryža alebo cestoviny. Na výber ich je milión druhov – ako šošovíc, tak fazúľ či cíceru. Konzerva – rýchla cesta alebo namočené noc vopred (vďaka namočeniu by ste nemali prdkať…). Najviac preferujem bielu malú fazuľu a šošovicu, lebo sú to rýchlovky a jednoducho mi chutia, ale je to naozaj jedno, aký druh si vyberiete – treba to skúšať, z niektorých druhov vás môže nafukovať, niektoré vám nemusia chutiť… Možností je naozaj veľa.

Keďže si takto fičím už nejaký ten piatok, chcela som to posunúť na iný level a vymyslela som takýto recept: zaváraná fazuľa v paradajkovej omáčke. Jasné, veď to sa bežne predáva v konzerve. Ale takúto cukrovú sračku s chemickou esenciou jesť určite nebudem. Moja sračička je úplne „bezpečná“, bez cukru, bez umelín, s láskou a výbornou chuťou! Absolútne nič som nevážila a všetko som tam pridávala o oka. Približne to však bolo nejako takto.

Potrebujeme:

  • bielu malú fazuľu uvarenú do mäkka (celý sáčok)
  • 1 konzervu celých lúpaných paradajok
  • asi 500g čerstvých paradajok
  • asi 8 červených paprík (kápií)
  • 4 cibuľe
  • 2 hlávky cesnaku
  • červenú mletú papriku
  • soľ
  • korenie
  • sušenú bazalku
  • olivový olej
  • čierne olivy bez kôstky
  • kapari
  • trošku červeného vína (nemusí byť)
  • trošku kuracieho vývaru

Postup:

Fazuľa musí byť uvarená v slanej vode – namočím ju na noc, nech sa potom varí len nejakú hodinku.

Paradajky, papriku a cibuľu pokrájam na väčšie kusy, poukladám ich do plechu, posolím, pokorením, ochutím bazalkou a pokvapkám olivovým olejom. Cesnakové hlavy rozpolím a aj so šupkou ich položím na zeleninu v plechu. Všetko dám piecť asi na 200 stupňov, na takých 40 minút ale treba to kontrolovať, nech je to pekne do hneda.

Keď mám zeleninu fajnovo pripečenú, vyberiem ju z rúry. Cesnakové polovičky dám na dosku a zatlačím nane vareškou alebo nožom alebo ich proste vytlačím do hrnca, mali by ísť pekne von zo šupky. Potom pridám do hrnca aj zvyšnú zeleninu aj so šťavou. Chvíľku podusím a rozmixujem tyčovým mixérom. Sledujte hustotu – ak sa vám to zle mixuje, môžte pridať trošku vývaru ale nechceme to veľmi riedke. Ak máte radi kyslejšiu chuť, pridajte trošku červeného vína  (ani nie deci). Po rozmixovaní nechajte trošku odpariť vodu a ochutnajte. Dochuťte si podľa seba – soľ, korenie, cesnak, vegeta (bez glutamátu, samozrejme). Trošku to povarte, nech sa spoja chute a medzi tým si nakrájajte čierne olivy na polovičky, alebo ich nechajte celé, ako chcete. Znova skontrolujte a ochutnajte omáčku a ak je všetko ok, šupnite tam fazuľu (bez vody), olivy, a kapari. Pomiešajta a ešte horúce naplňte do zaváraninových pohárov – vyjde mi z toho skoro 5 veľkých. Zavrite, otočte hore dnom a pripravte si rúru na 150 stupňov. Do vyššieho plechu nalejte vodu, poháre poukladajte tak aby sa nedotýkali (už hore viečkom) a zavárajte desať minút. Samozrejme, zavárať to môžte aj v hrnci, to už je jedno.

Túto fazuľu používam ako prílohu k mäsu, rybe alebo ku grilovanému tofu. Raz sa mi „podarila“ redšia verzia a tú si pridávam do rôznych polievok. Možností je naozaj veľa.

Dobrú chuť.

BB – bezlepkový brownie

Brownie je základ. Jednoduchý, vždy poteší a nikdy neostane nazvyš. Všelijaké recepty som vyskúšala. Akože, to cesto zo sáčku je istota ale je to cesto zo sáčku a starký by ma hnal z domu, keby som mu halušky spravila zo sáčku (keby o tom vedel), takže ak si chcete pochutnať, je vám jedno čo dáte do úst, nekomplikujte si život a spravte si brownie zo sáčku. Tento recept, je trošku náročnejší na suroviny, ale všetky sú dostupné. Snažila som sa aby bol zdravší, nie precukrovaný a zároveň výživný a chutný.

Potrebujete:

  • 3 vajcia
  • 200g xylitolu alebo kokosového cukru
  • 40g mandľovej múky
  • 40g kokosovej múky
  • 20g kakaa (NIE GRANKA!)
  • vanilkový extrakt
  • polovica ČL instantnej kávy
  • štipka soli
  • 160g horkej čokolády (dala som až 99% – bolo to trochu horké, takže tá 80tka by mohla byť akurát, menej by som nedávala)
  • 60g kokosový olej
  • javorový sirup – podľa chuti, treba ochutnávať cesto či nie je horké, ja som dala asi 100g ale možno by stačilo takých 50g, ak nebudete mať veľmi horkú čokoládu
  • arašidové maslo a ešte trochu brezového cukru (nemusí byť)

Postup:

Vajcia s cukrom poriadne vyšľahajte až do bledej tuhšej hmoty. V miske zmiešajte múky, kakao, vanilku, kávu, soľ a javorový sirup. Všetko znova premixujte. Rozpustite kokosový olej s čokoládou a vylejte to do cesta a znova zamixujte. Preložte do plechu. Trochu arašidového masla (asi lyžicu) rozpustite a rozmiešajte s cukrom a vyďobkajte to navrch koláča a jemne to tam rozotrite. Ale tento posledný krok nemusíte robiť. Inak, kľudne dajte do cesta čučoriedky alebo posypte vršok kokosom, je to úplne na vás. Pečte na 170 stupňoch asi 30 minúť.

Krémový jahodový zákusok

Ja a príprava zákuskov, nejdeme veľmi dokopy – som netrpezlivá a gramblavá. Túto bombu si však vybral môj šéf a tak som nemala inú možnosť ako hecnúť sa a urobiť ju tak, aby vyzerala ako z knižky! Hecla som sa a poviem Vám, je zdravá, chutná a pokojne by mohla ísť do knižky! Dá sa pripraviť aj z „normálnych“ prísad, ja však pridám recept, ktorý je zdravý, nízkokalorický a plný bielkovín, takže ak akurát máte na saláme to ako vyzeráte, dajte si tam cukor a múku akú chcete.

Čo potrebujeme:

Cesto:

  • 2 vajcia
  • 30g ovsenej hladkej múky (pomleté vločky)
  • 30g práškového cukru (brezový/stévia)

Plnka:

  • 750g mäkký nízkotučný tvaroh
  • 20g želatíny (jedno balenie)
  • asi 4 PL lyžice brezového cukru alebo iného sladidla – koštujte to a slaďte podľa chuti
  • vanilkový extrakt

Poleva:

  • 200g rozmixované jahody (dala som z konzervy)
  • 4g agar
  • 200 ml voda
  • 2 PL brezový cukor

 

Ako na to?

Cesto si pripravíme tak, že oddelíme bielky od žĺtkov. Z bielkov si vyšľaháme sneh, pridáme cukor a ku koncu prišľaháme žĺtky. Preosiatu múku jemne primiešame vareškou. Cesto dáme piecť na 15 minúť asi pri 160 stupňoch. Môžte použiť okrúhlu formu (22 cm) alebo menší plech s vyššími okrajmi. Určite použite papier na pečenie.

Plnku spravíme z tvarohu, sladidla a vanilkového extraktu – všetko zmixujeme. Pripravíme si želatínu podľa návodu na obale – väčšinou sa nechá napučať 15 minút v cca 200 ml vody a potom sa zahrieva kým sa úplne nerozpustí. Nevarí sa!!! Rozpustenú želku jemne zašľaháme do krému. Vylejeme na vychladntý korpus a necháme stuhnúť v chladničke.

Polevu pripravíme takto: z agaru si spravíme želatínu – vodu a agar dáme variť a primiešame rozmixované jahody, dosladíme a odstavíme. Po vychladnutí ju vylejeme na tvarohovú plnku a znova necháme stuhnúť.

Ideálne je keď to celé tuhne aspoň 8 hodín.

Dobrú chuť!!!

1ks má asi 135 kcal, 15g sacharidov, 15g bielkovín a 2g tukov

 

Moja kamarátka Andy

Toto je článok o Andy. Najprv som si hovorila, že to postnem na fejsbukovú nástenku. Ale potom som usúdila, že toto si zaslúži samostnaný článok. 
S Andy som začala cvičiť asi pred rokom a pol. Jej snom bolo schudnúť, byť štíhla a zdravá.
S cvičením a zdravou stravou mala asi toľko skúseností, čo ja s manuálnou prevodovkou. Začali sme teda pravidelným cvičením a úpravou stravy.
Začínala s váhou okolo 78 kíl. V prvom rade som jej vysvetlila, to čo každému – schudnúť je jednoduché, zložitejšie je to s udržaním váhy, tak aby neprišiel jojo efekt. Vypracovala som jej  jedálny plán, ktorý sme asi miliónkrát konzultovali, prerábali, nastavovali tak, aby jej vyhovoval čo najviac a aby sa nestala otrokom jedla. 
Jej prianím bolo schudnúť a naučiť sa stravovať a žiť zdravo. Ak si myslíte, že dostala jeden jedálniček, sem-tam si prišla zacvičiť a opakovala to dva mesiace, ste na omyle. Prešli sme véééľa druhov jedálničkov a stravovacích princípov, kým sa našli súznenie a to, čo jej vyhovuje.
Bolo to ako na hojdačke, práca jej dávala veľmi zabrať, stalo sa veľakrát, že tréning vynechala, alebo ochorela, jeden čas ju zápal v kĺbe (LEBO CHODÍ SPOTENÁ S HOLÝM CHRBTOM) odrovnal na tri mesiace. A to je masaker – vtedy je to všetko o hlave – motivácia sa stráca, nemôžem cvičiť, automaticky prestávam držať stravu. Andy síce neprestala ale veľmi ju ubíjalo to, že nemôže cvičiť, vie, že úspech je predovšetkým v strave, no ju pohyb veľmi napĺňa a myslím, že ju motivuje ešte viac. Každopádne, tri mesiace necvičenia využila na to, aby si určila priority. Zadelila si prácu tak, aby mala na seba čas aspoň dve hodiny denne. Jasné, pre niekoho to luxus, poviete si, že to si nemôžete dovoliť. Pravdou však je, že dovoliť si to môže každý, kto na prvé miesto dá seba. Zdá sa vám to sebecké? Prečo? Deti by mali byť na prvom mieste? Peniaze? Domácnosť? Haló? Keď nie ste V POHODE vy, nebude v pohode nikto a nič! Andy to pochopila. Je to pracujúca matka, takže nohy vyložené nemá. Ale jasne si stanovila čas na prácu, na rodinu, na tréning. A funguje to! Hľadajte si výhovorky ak vám to vyhovuje, je to vaša vec, Andy má zadok ako bohyňa moji milí a to len vďaka jej odhodlaniu.
Musím však povedať, že veľkou výhodou bola jej konkrétna motivácia (oslava,svadba,ples…). Je pekné, že chcete byť zdraví a štíhli, to je fajn motivácia ale „nehmotná“. Je to v podstate dlhodobý cieľ, o ktorý sa snažíme, ktorý je cesta. Krátkodobé ciele, čiže konkrétne motivácie, také, ktoré si viete predstaviť, také na ktoré keď pomyslíte, tak vás zašteklí v bruchu, to je ten motor, ktorý vás ženie vpred.
Vrátim sa k premene – môžem povedať, že zhruba za rok schudla Andy asi 10 kíl. Možno si niektorí z poviete, že je to málo, veď v extrémnych premenách sa chudne 30 kíl za mesiac. Jasné, ide o to že Andy nemala až takú veľkú nadváhu – jednoducho sa trošku vypapala. Obéznym ľuďom ide váha dole veľmi rýchlo, pretože zmenou jedálničku prejdú k veľkému kalorickému deficitu a telo veľmi rýchlo zareaguje, čím sú menej tuční, tým to ide ťažšie.
Ďalšia vec – jej cesta neviedla priamočiaro smerom dole. Bola raz hore a raz dole ale čo je hlavné, v konečnom dôsledku je to dole!
A posledná vec – už som spomenula, že schudla POMALY, prirodzene a bez jojo efektu. Mohla som jej to nastaviť tak aby ďobla 15 kíl za mesiac – vylúč pečivo, sacharidy, jedz len mäso a šalát. Ale takto to nefunguje navždy – predsa raz sa vrátiš na tú „normálnu stravu“ a potom čo? No priberieš aj to čo si nemal. Takýmto spôsobom fungujú všetky typy diét.
Moje jedálničky sú na mieru, bez hladovania, s potravinami ktoré ľúbite a bez potravín čo jesť nechcete – nebudem vám nútiť ovsené vločky ich neľúbite. Ale zase, je rozdiel niečo neľúbiť a nevedieť pripraviť.
Takže, po roku, s konkrétnymi cieľmi, s odhodlaním a s prekonaním koroňáckeho domáceho väzenia sme to zmákli. Desať kíl dole, nosí veci, čo predtým nezapla, centimetre ani nepočítam a cíti sa výborne. Tým, že musela zabojovať, že to nebolo vždy ľahké a že sa musela (a chcela) učiť, je ukážkovým príkladom toho, že sa to dá.
 
Andy je veľká bojovníčka, a aj keď jej cesta bola veľmi ťažká, myslím, že to stálo za to. Okrem fyzickej premeny sa naučila vážiť si samú seba a nevážiť sa 🙂 s jedlom nebojuje ale berie ho ako palivo, ako zdroj energie a živín. Za ten čas, čo sme spolu potili krv, učili sa vážiť ovsené vločky, rozlišovať čo je bielkovina a čo je blbovina, sa z nás stali kamarátky (na réningu nôh to neplatí) a ja sa teším na každú hodinu, kedy si spolu zacvičíme.
 
Naša cesta (lebo na tej ceste budem stále pri nej), ani zďaleka nekončí! Andy má ďalší jasný malý cieľ, na ktorom pracujeme a stále skúšame nové postupy, cviky, tipy a triky, aby sa z toho nestala stereotypná rutina ale nech je to stále zábava, ktorá Ťa Andy napĺňa a baví.
 
Ďakujem za Tvoju snahu, tvoje odhodlanie, tvoj postoj, tvoje krásne drepy, tvoju pozitívnu energiu, za výborné uhorky a mega špargľu a za všetky tréningy, ktoré spolu ešte zažijeme!
 
Andy, SI SUPER!
 
Kto si verí, vyhráva.

Nadýchaný ovocný koláčik

Sezóna čerešní je v plnom prúde! Ak milujete klasickú čerešňovú bublošku ale strážite kalórie, tak toto je presne pre Vás. Iste. Nie je to tá babičkovská, maslová, sladučká a zároveň plná cukru a tuku, na druhej strane, je zdravá, nízkokalorická a tiež chutná.

Potrebujeme:

2 veľké zrelé banány

200g odtučneného tvarohu

3 vajcia (oddelené žĺtka a bielka)

30g proteínu (dala som banánový, vanilkový je tiež super)

20g maku

10g kakaa

strúhaný kokos na posypanie

ovocie (marhule, čerešne, maliny…)

 

Postup:

Banány roztlačíme vidličkou, vymiešame so žĺtkami, pridáme tvaroh a proteín a poriadne zamiešame. Z bielkov si vyšľaháme sneh, ktorý vmiešame do banánovej zmesy a potom ju rozdelíme na tri časti – veľa, menej, najmenej. Od oka. Najviac bude čistej zmesy, ktorú nalejeme na plech (používam papier na pečenie) a naukladáme na ňu čerešne. Do časti ktorej je stredne veľa vmiešame mak a znova vylejeme na plech. Do zmesy, ktorej nám ostalo najmenej vmiešame kakao a znova dáme na plech. Trošku to zarovnáme a utrasieme ale nepremiešame. Naukladáme znova ovocie. Koláč bude šťavnatý, tým že tam nie je múka, preto ovocia netreba veľa aby sa nám nerozpadával. Posypeme kokosom a pečieme na 220 stupňoch cca 45 minút. Kontrolujeme špáradlom – ak nám neostane cesto na špáradle, vyberieme z rúry, necháme vychladnúť a jeme! Dobrú chuť!

Váž si samú seba. Neváž sa.

,,Už tri mesiace jem podľa tvojho plánu, cvičím a znova mám o kilo navyše!” Alebo: ,,Kašlem na to, stále cvičím, a váha stojí!” 

Tieto vety počúvam. Nie často, ale sem-tam áno. Nemám pocit, že by mi to bolo vytýkané, akože JA môžem za to, že nechudnú ale cítim určitú zodpovednosť a empatiu voči svojím klientkám a ich radostiam a starostiam, ktoré sa väčšinou týkajú čísiel na váhe. 

Je to absolútne normálne. Aj mne veľmi dlho trvalo kým som pochopila, že ručička alebo číslo na váhe je absolútne bezpredmetnou záležitosťou. No dobre, nie úplne bezpredmetnou ale nezohráva až takú veľkú úlohu akú jej mnohé pripisujeme. 

Pochopila som to vtedy, keď som sa začala pripravovať na súťaž. Dovtedy som fungovala ako väčšina žien – riešila som koľko vážim, akú diétu vyskúšam hneď potom ako zožieriem starkin makový koláč, aký typ gatiek si kúpim aby mi nevyliezalo sadlo na stehnách a zároveň na bruchu alebo ako dlho budem musieť behať aby som si mohla dať zrmzlinu, ktorú si nakoniec radšej nedám, a budem hladná až do momentu, keď si ju nakoniec aj tak dám, a lupnem ešte aj čipsy a chleba a salámku a ešte “trochu” syra.

Značná časť môjho života sa točí okolo riešenia jedla, priberania, chudnutia, zdravej stravy, cvičenia a podobne…  Vyskúšala som mnoho typov diét, mnoho spôsobov cvičenia a nakoniec som si našla to čo mi vyhovuje. Dlho mi to trvalo a nebolo to ľahké. To, že diéty sú chujovina som pochopila pomerne rýchlo, čo je fajn a zdôrazňujem, že neuznávam akúkoľvek diétu, svojím klientkam ich ani nedoporučujem ani nepredpisujem a hlavne ich v diéte nepodporujem. Teraz sa vzbúrite, že predsa raz som v diéte a raz nie som! Keďže sa venujem a plánujem sa venovať súťažiam lebo ma to neskutočne baví, je “súťažná diéta”, volajme to tak, nevyhnutná. Ale je rozdiel medzi súťažnou diétou a diétou, ktorú nájdeš v Báječnej žene. Jednu vec však majú spoločnú – obe sú nezdravé. Súťaženie vo fitness a celkovo vrcholové športy nemajú so zdravým nič spoločné, dovolím si tvrdiť. Nie žeby som bola vrcholový športovec, ale v lekárskej správe mám slovo fitnesska, takže bacha na mňa. Ha. Ha.

Vrátim sa k Vám – k ženám (a mužom), ktoré bojujú s váhou, so stravou a s pohybom. Moja prvá rada znie: prestaňte bojovať, nemá to význam. 

Výberu vhodného typu stravovania sa budem venovať v inom článku, teraz by som sa chcela zamerať na spomínanú, mnohými zatracovanú a predsa veľmi často spod skrinky vyťahovanú váhu.

Čo sa týka čísiel, ktoré ukazuje, berte ich ako ukazovatele svojho aktuálneho stavu. Okej mám 86 kíl, čo s tým? Pozrite sa do zrkadla, páči sa vám to čo vidíte? Páči sa vám vaša aktuálna “forma”? Nech je odpoveď akákoľvek, dôležité je to, že s tým chcete niečo robiť. Naberať či odoberať, oboje je ťažké ale nie nemožné. Uvedomte si, že číslo (skoro) nič neznamená, pretože 86 kíl môže vyzerať veľmi dobre, ale aj veľmi chabo. Chabo je veľmi výstížne slovíčko. Na začiatok sa naučme, že číslo je len informácia a snažme sa pri pohľade naň zachovať chladnú hlavu. Emócie si šetrime na drepy a výpady.

Čo sa týka stravy – tu boj ani vzbura určite nie je potrebná, pretože poviem vám tajomstvo – môžte jesť čo len chcete! Tešíte sa? Super by bolo kebyže vám poviem, že môžte zjesť čo len chcete a koľko chcete, že? Lenže to by bolo príliš jednoduché, až taká rozprávka to nebude. Ale vlastne je fajn, že sa nemusíte vzdať krémešov. No vážne. Upravme si staré dobré ,,NEŽER!” na ,,ŽER S MIEROU!” 

A čo sa týka pohybu, rozhodnutie je na vás. Nehýb sa a buď jak tvaroh alebo hýb sa a buď pevný ako skala! Ako bonus budete zdraví, plní energie, psychicky a fyzicky fit. Netvrdím, že máte behať do úmoru! Ani, že máte brušákovať, do odpálenia bedrových flexorov. Hovorím, že sa máte hýbať, chodiť, plávať, skákať, tancovať, byť v prírode, v lese, na vzduchu… žiť! Ležanie na gauči nie je žitie a  lenivosť je… odporná, divná, neprirodzená. Ale pozor – odpočinok nerovná sa lenivosť. Vlastne ako všade inde, aj tu platí: všetkého veľa škodí.

Ak by som to mala zhrnúť, povedala by som, vykašli sa na váhu, jedz všetko ale s mierou a zaťažuj svoje svaly viac ako sú zvyknuté. 

Ale ja to chápem, čísla sú sviňa. Sme posadnutí tým, že všetkému musíme dať nálepku. Mám pocit, že už aj ideálna váha je onálepkovaná a neviem prečo ale rezonuje mi v hlave číslo 60. 

Vzhľadom na to, že každý sme úplne iný, jedinečný, máme iné stavby tela, má aj každý tú svoju ideálnu váhu. A nemyslím podľa tabuliek ideálnu. Ani tabuľky nepoznajú vaše stavby či rôzne iné faktory, ktoré ovplyvňujú váhu. Napríklad moja ideálna váha je podľa tabuliek spomínaných 60 kíl. No, keď som ich mala, nevyzerala som dobre a ani som sa tak necítila. Aktuálne mám 70 kíl a vyzerám omnoho lepšie, bez akejkoľvek skromnosti.

Váhu som prestala vnímať vďaka rade od môjho trénera: ,, Kašli na váhu, riaď sa zrkadlom.” To mi nikdy nenapadlo, zrkadlo bolo vždy môj úhlavný nepriateľ, lebo mi pripomínalo, že sa mi o seba trú vnútorné stehná a visí mi brucho. Ale skúsila som sa na celú tú záležitosť so zrkadlom pozrieť inak. Z kritika sa stal radca. Dobre, vidím, ako vyzerám, takže zameriam sa na viac cvikov na stehná, na viac kardio cvičenia a zmením stravu. Bola z toho hra.

Zaujímavé a ťažké bolo to, že keď som videla zmenu k lepšiemu – pevné brucho a menšie vnútorné stehná, samozrejme, že som to hneď potrebovala vidieť aj na váhe. Lebo určite som schudla a potrebovala som svoju formu onálepkovať číslom. Váha mi ukázala, že som bola o kilečko ťažšia. Depresia na dva dni. Sama som videla, že je všetko lepšie, gate sú mi voľnejšie, tričká sedia ako uliate, tak ako to že som pribrala?! ,,Žeby si spevnela a tuk sa zmenil na svaly?!” Aha. Môžem vážiť viac a vyzerať lepšie? Ci bobky!

Znie to dobre? Je to dobré! Trpezlivosť nie je moja silná stránka a preto mi veľmi pomohlo, že som mala niekoho, v tomto prípade trénera, ktorý mi vedel poradiť ako v cvičení tak v strave. Časom som na to prišla sama, teraz už nemám problém a som v štádiu, kedy pred zrkadlom neriešim to, či mi z gatiek vylieza brucho ale to, že potrebujem viac zväčšiť predné ramená a chrbát. 

Toľko k zrkadleniu. Ak ste doteraz brali ako smerodatnú práve váhu, kašlite na ňu a riaďte sa zrkadlom. Ukáže vám pokrok, ukáže vám stagnáciu. Zrkadlo ukazuje pravdu, váha smer (asi rozbehnem politickú kampaň). 

Niektorí sa pozrú do zrkadla, sú zhrození. Postavia sa na váhu, tam je (podľa nich a tabuliek) v pohode číslo, tak je všetko v porádečku. Vrchol sebaklamu.

Ak sme pochopili zrkadlenie, alebo ho aspoň chceme pochopiť, poďme k praktickej časti. Tak či onamak, apoň raz za čas po tej váhe siahneme. Čisto z informatívneho dôvodu. Keďže sa pripravujem na súťaž siaham po nej zhruba každé dva týždne, ak som si neistá, tak každý týždeň a podľa nej viem či pridať kardio, váhy na činkách alebo ubrať sacharidy. Väčšinou je to sacharidmi. Chutí mi, no čo?

Klientkam radím vážiť sa každý mesiac aby sme vedeli, či sa deje to čo sa má. Väčšina z nich chce chudnúť. Zo skúsenosti viem, že prvé dva mesiace ide všetko tak ako má a potom to začína trošku spomaľovať. Vtedy nastupuje panika. Zachovajte pokoj, je to normálne. 

Odpoveďou tela na prudkú zmenu je zmena. V tomto prípade rýchle chudnutie. Zastavuje sa asi po troch mesiacoch, kedy si zvykne na nový režim. Vtedy buď zahajujem ďalšiu zmenu, buď v strave alebo v cvičení, alebo, ak je klientka so sebou spokojná a aktuálny stav jej vyhovuje, ostávame v udržovaní. Takže pokoj, ak sa vám váha po dlhej dobe (mesiacoch) zastaví, je to len signál, že treba posunúť hranice lebo ste si zvykli. 

Samozrejme, že je ťažké sa váženia vzdať a veľa žien, keď vidí a cíti zmenu, teší sa z nej, chce sa potešiť ešte viac a tak sa odváži, lebo to chce mať potvrdené trojnásobne. Jasné, prvý mesiac je vo vytržení, rapídne to klesá! A potom… Potom príde depka, lebo si nedala povedať, váži sa každé ráno a každé ráno je tam rovnaké číslo, nedajbože väčšie.

Tak po prvé, z dlhodobého hľadiska ide číslo na váhe dole. Nie však priamou cestou. Vidím to na sebe a na svojom hmotnostnom grafe (vy nemáte hmotnostný graf?!). Každý týždeň mi váha kolíše, raz mám viac a inokedy menej. Keď sa však na ten graf (vážne ho nemáte?!) pozriem z dlhodobého hľadiska ide to len dole. Takže pokoj, vážte sa raz za mesiac.

(Tento graf je od novebmra 2018 po dnešok. Diéta mi trvala od mája 2019, kedy mi zároveň končila objemovka, až do októbra 2019, kedy som mala súťaž, vidíte, že z dlhodobého hladiska (máj-október) to ide dole.)

Po druhé, hormónom nerozkážeme a jednoducho PMS je sviňa. Vtedy (aspoň mne) váha lieta ako divá a samozrejme sa stáva, že to aj vidím – spuchnuté brucho, naliate líca… Akonáhle však toto obdobie skončí, všetko sa unormálni. Takže opäť – pokoj.

Po tretie, stres je sviňa. Berte to ako hru, nejde o život (ak nemáte 270 kíl), akonáhle sa upnete na to, že zlyhávate, pritom je úplne normálny jav, že to “lieta”, nevydržíte. Trpezlivosť a duševná pohoda sú absolútne prvoradé. Aj to je dôvod prečo pohyb pri cvičení zohráva veľkú rolu. Nie len, že pomocou pohybu naberiete svaly a spevníte telo ale aj si tým odbúrate stres a zaplavia vás endorfíny. Takže znova – pokoj.

Prečo som vlastne proti tej váhe taká zaujatá? Lebo je to úplne skreslujúci údaj. Vidím to na sebe. Minulý rok o takomto čase som mala 70 kíl a vyzerala som ako prasa lebo som bola na konci objemovky. Teraz mám 70 kíl a vidno mi tehly na bruchu (pri dobrom svetle). Ako som povedala, je rozdiel 70 kíl a 70 kíl. Ďalší príklad je to, že kým som necvičila silovo a nejedla správne, vyzerala som úplne inak. Moja váha predtým ako som začala cvičiť s trénerom bola okolo 60 kíl. Pohodička poviete si. No bola som ako tvaroh, brucho som mala mäkké a ramená žiadne. Opakujem, teraz mám 70 kíl a vyzerám omnoho lepšie. Veď posúďte sami. 

Obe fotky sú objemovkové. Naberanie svalov neznamená jesť piate cez deviate ako som to podnikla v roku 2019. 

Tieto fotky sú zase obe z obdobia diét. Ľavá fotka je „domáca“ diéta, keď som nevedela či to čo robím je správne a bola som deprimovaná z toho, že sa šťavím a aj tak mám pandero. Pravá fotka je zo súťažnej diéty, ktorá trvala 6 mesiacov. Veľmi nezdravé. Ale stojí to za to 🙂 Aj o tomto období diét chystám článok.

Pre každú ženu je dôležité ako vyzerá a ako sa cíti. Riaďte sa zrkadlom, spolupracujte so svojím telom, počúvajte ho a buďte k sebe úprimné. Ono sa vám to vráti.

Kakaový koláčik

Tento koláčik je vhodný pre alergikov. Neobsahuje vajcia ani glutén a nemusí ani laktózu. Je úplne jednoduchý a veľmi chutný. A samozrejme, ultra zdravý.

Potrebujete:

2 hrnčeky ovsenej múky (pomleté ovsené vločky)

450g acidofilného mlieka (bez laktózy)

60g kakaa

60g proteínu (používam Iso whey ZERO od Biotechu, neobsahuje laktózu)

50g brezového cukru

1 prášok do pečiva

mrazené/čerstvé drobné ovocie

kúsky horkej čokolády (nemusí byť)

Postup:

Všetky prísady zmiešate dokopy, zmes vylejte do formy alebo na menší plech a vtlačíte mrazené ovocie a kúsky čokolády. Pečieme na 180 stupňoch asi 45 minút.

Nutričné hodnoty na 80g kúsok: 188 kcal, 10g bielkovín, 24g sacharidov, 4g tukov

 

Banánový chlebík

Strašnú chuť som mala na banánový chlieb! Ešte som ho nikdy nejedla ale presne som vedela, že ho dnes musím mať!

Úplne jednoduchý, zdravý recept. Keď sa podaril mne, musí sa aj Vám, lebo na takéto dobroty mám ruky absolútne vykrivené. Je výborný, vláčny a sladký! Odporúčam ho jesť s bielym jogurtom a zmiešaným so škoricou alebo s mliečkom (ochuteným napríklad vanilkovým proteínom) či orieškovým maslom.

 

Potrebujete:

220g zrelých banánov (dva väčšie)

50g roztopeného kokosového oleja

1 vajce

150g pohánkovej hladkej múky

1 čl kypriaceho prášku

50g brezového cukru (xylitol)

vanilkové ochucovacie kvapky

Postup:

Rozmiagošíte si banány, zmiešate s olejom, kvapkami a vajcom. V inej miske pomiešate múku, cukor, prášok do pečiva a postupne vmiešavate do tekutej zmesky. Môžte to ochutnať a ak je vám to málo sladké (nebuďte rozmaznaní), tak si prihoďte ešte cukor. Pečieme na 180 stupňoch cca 50 minút. Ja som si cesto rozdelila a do druhej polovice som pridala 5g kakaa, len pre efekt.

Výživové hodnoty: cca 30g kúsok má 84kcal, 1,4g bielkovín, 12g sacharidov a 4g tuku.

Dobrú chuť!

Pohánkové žemličky

Minul sa nám chleba, tak som zamiesila čo som mala v chladničke. Tieto žemličky sú zdravé, jednoduché a rýchle na prípravu a výborné na raňajky či malú desiatu.

Potrebujete:

1 téglik cottage cheesu (ja som použila Rajo LactoFree)

180g pohánkovej hladkej múky (Pernerka z Tesca)

jedno vajce

zrhuba lyžičku kypriaceho prášku

soľ podľa chuti

semienka podľa chuti (dala som 20g chia, 20g tekvicových a 50g slnečnicových)

 

Postup: Všetko spolu zmiešame do lepkavého cesta a robíme malé guľky, ktoré ukladáme na plech. Pečieme na 180 stupňoch asi 30 minút.

Čo sa týka výživových hodnôt, jedna žemlička má po upečení asi 60g, 200kcal a obsahuje: 12g bielkovín, 20g sacharidov a 9g tukov.

Dajte si ich napríklad s domácou tvarohovou nátierkou alebo s bryndzou. Prajem dobrú chuť a nezabúdajte – zdravé NEROVNÁ sa bezkalorické 🙂