Kategória: Zdravovanie

Keď sa raz dostanete na váhu, ktorá Vám vyčarí úsmev na tvári, alebo Vás aspoň poteší, že je nižšia, jednoducho cítite sa lepšie, ste ľahší, silnejší a viac vydržíte, prichádza stav, ktorý volám “buď, alebo”. Buď si ju udržíte, v lepšom prípade, ju ešte znížite alebo, sa dostanete znovu na začiatok, lebo si poviete, že už viete ako, tak si môžte dovoliť.

Nehovorím, že si nemôžte dovoliť, skôr sa snažím poukázať na to, že ak ste k vysnívanej váhe prišli striktnou diétou, a nie flexibilným “z každého rožku trošku”, môže sa stať, že aj tie najmenšie detaily, ktoré si ani neuvedomíte, Vás dostanú späť na začiatok. 

V diétnom režime, máte obmedzený istý druh potravín, vďaka čomu váha pôjde výrazne dolu, už len preto, že tento typ potravín vyradíte. Napríklad chlieb, tučné syry, tučné mliečne výrobky… Dostanete sa to kalorického deficitu. Lenže príde deň, kedy diétny režim skončí a vy zistíte, že už môžte znova normálne variť a stroskotáte na maličkostiach ako je smotanová omáčka či nastrúhaný syr na zapekanej cukete. ,,Veď som jedla iba cuketu…”

Flexibilný typ stravovania nie je diéta a práve preto sa takýto kix, inak známy aj ako jojo efekt, nestane. Pri flexibilnom stravovaní totiž jete všetko, pričom dbáte na pomer všetkých makronutrientov, čiže bielkovín, sacharidov aj tukov a zároveň na mnžstvo – energetický príjem (kalórie). Žiadna zložka nie je obmedzená, žiadna potravina nie je “zakázaná” pokiaľ si sledujete svoj denný kalorický príjem a výdaj. Pokiaľ je výdaj väčší ako príjem, ostávate v kalorickom deficite a chudnete. 

Takže áno, pri takomto stravovaní si môžete dať napríklad aj smotanovú omáčku s nivou, ak poznáte jej zloženie, ak jej nezjete viac ako je treba, a ak sa patrične hýbete. Je to celé o rovnováhe.

Síce platí “z každého rožku trošku” neznamená to však, jesť každý deň sladkosti, či pizzu. Osemdesiat percent idete zdravou, vyváženou stravou a zvyšných dvadsať berte ako čerešničku na torte, ktorá nie je nutnosťou, môže byť však odmenou. Podstatou je, že telo nie v stave, kedy si niečo odopiera a tým pádom ani jojo efekt nemá odkiaľ prísť, lebo stále máte prehľad o tom, čo zjete, doprajete si keď máte potrebu a chuť a teda sa nestane, že sa prejete.

Diéta je obmedzovanie, kedy ste v určitom stave, ktorý raz skončí. Čaká sa na koniec, a potom čo? Väčšinou to končí spomínaným jojo efektom, pretože sa začnete klamať. V akej vrstve si natriete tú smotanovú nátierku na kaizerku? Koľko cukru si dáte do kávy? Veď med je zdravý, ten môžem. Mám na niečo chuť k telke, dám si mandle, tie sú zdravé. Zdravé nerovná sa bezkalorické. A takto krásne máme dve kilečká naspäť.

Práve preto, by som Vám chcela ukázať, že normálne variť sa dá aj zdravo. Chcem aby ste vymenili zbytočne kalorické prísady, za tie menej kalorické a zdravé a radšej si pochutnali na iných veciach. Predstavte si, že varíte perkelt na obed. Čím ho zahustíte? Moja starká robí zápražku a potom tam ešte naleje smotanu. Takých dvesto, tristo kalórií to hádam bude. A bum, zo zdravého (králičieho) perkeltu máme ťažký, obed. Skúste namiesto zápražky nastrúhať mrkvu alebo rozvariť zemiak. Namiesto kyslej smotany, použite nízkotučné acidko a halušky vymenťe za celozrnné cestoviny. No dobre, halušky sú nenahraditeľné… Každopádne, dajte si ich menej a zistíte, že Vám nie je ťažko, že to je aj tak chutné a hlavne, že ste ušetrili aspoň 300 kalórií.

Poďme na to (hovoríme o 100g výrobkov)

Zahusťovadlá:

• kyslá smotana 18% – 187 kcal, 2B, 4S, 18T

NAHRAĎ TO:

• acidko biele 1% tuku – 43 kcal, 4B, 5S, 1T
• acidko plnotučné 3,6% tuku – 64 kcal, 4B, 5S, 4T
• varené zemiaky – 132 kcal, 2B, 23S, 3T

Nátierky:

• smotanová nátierka Mana – 317 kcal,  3B, 7S, 31T
• lučina o 30% menej tuku – 191 kcal, 7B, 4S, 16T
• bánovecká nátierka – 310 kcal, 4B, 6S, 30T
• maslo – 774 kcal, 0,7B, 0,7S, 82T

NAHRAĎ TO:

• domáca tvarohová nátierka (Pilos tvaroho 0,5% tuku) so strúčikom cesnaku a štipkou soli – 89 kcal, 17B, 3S, 0,7T
• francúzska AlfaBio nátierka Lunter – 138 kcal, 7B, 8S, 10T
• bryndzová domáca nátierka (50g bryndza + 50g Pilos tvaroh 0,5% tuku) – 184 kcal, 17B, 2,5S, 11,5T
• domáca vajíčková (1 vajce na tvrdo + 5g dijonskej horčice + 30g tvaroh Pilos 0,5% tuku) =184 kcal, 19B, 2,4S, 12,4T

Pečenie/ Varenie

• raciol slnečnicový – 824 kcal, 92T
• kryštáľový cukor – 400 kcal, 100S
• múka pšeničná – 350 kcal, 11B, 73S, 2T
• krupica pšeničná – 350 kcal, 10B, 75S, 1T
• mlieko plnotučné – 64 kcal, 3B, 5S, 4T
• syr eidam 40% – 320 kcal, 28B, 1S, 22T

NAHRAĎ TO:

• olivový olej lisovaný za studena – 804 kcal, 91T 
• kokosový cukor – 390 kcal, 2B, 97S, 2T (GI 35 – nízky)
• brezový cukor – 204 kcal, 100S (GI 7 – nízky)
• stévia – bezkalorické sladidlo
• med včelí – 333kcal, 82 S (nepasterizovaný GI 35, pasterizovaný 75)
• celozrnná ražná múka – 347 kcal, 11B, 72S, 2T
• celozrnná špaldová múka – 345 kcal, 17B, 64S, 2T
• amarantová múkra – 362 kcal, 16B, 58S, 2T
• maková múka – 303 kcal, 31B, 16S, 12T
• mandľová múka – 380 kcal, 58B, 7S, 12T
• špaldová krupica – 348 kcal, 13B, 71S, 3T
• mlieko z liekových orieškov BodyFuture – 48 kcal, 3S, 3T
• mlieko mandlové BodyFuture – 41 kcal, 1B, 3S, 3T
• leerdamer light life 17% tuku –  262 kcal, 29B, 16T

Večerné mlsání

• slovakia čips – 540 kcal, 6B, 49S, 35T
• arašidy lúpané pražené, solené – 629 kcal, 24B,  11S, 51T
• mandle v čokoláde – 562 kcal, 12B, 43S, 38T

NAHRAĎ TO:

• Cca 250g domáce pukance na lyžičke olivového oleja – 30 kcal, 2B, 19S, 5T
• mandle nelúpané – 575 kcal, 21B, 8S, 49T
• arašidy nesolené nepražené – 585, 24B, 14S, 50T
• jablko – 57 kcal, 13S
• kaleráb – 26 kcal, 9S
• mrkva – 35 kcal, 7S

Akože myslela som, že toto bude ranná veta môjho škôlkara, ktorému sa nechce vstávať. Ale vlastne väčšinou vychádza z mojich úst. On povie rovno: ,,Nejdem! Spim!”.

Problémy so žalúdkom som spozorovala niekedy v januári. Išlo o nepríjemné pichanie v oblasti žalúdka alebo naopak o tupú bolesť. K tomu sa pridávalo aj sťažené dýchanie, tlak na hrudi a únava. Pripisovala som to však “novému životnému štýlu”.

Ako každý správny dietár, dala som si na Nový rok predsavzatie, že skončím s mojím hala-bala jedením a kalórie si budem striktne rátať. Takže samozrejme som si stiahla appku! Bez appky neschudneš!  A nahadzovala si každé sústo čo som sa chystala vložiť do úst. Bavilo ma to asi dva dni, potom prišla panika a vážila som si aj ľadový šalát. Áno aj ľadový šalát. Sto gramov má 8 kalórií, len pre info. Cvičila som štyrikrát do týždňa a začala som byť unavená. Svoj denný kalorický príjem som si lupla na 1800 kalórií denne, takže niet sa čo čudovať, nestačí to. Okrem toho, riadila som sa tým, že málo sacharidov a veľa bielkovín. Ako inak, že? Veď sacharidy sú smrť!  Ale čo?! Každý sa musí na niečom naučiť. Každopádne, celý tento dementizmus som stopla asi po dvoch týždňoch. Telo som mala úplne rozhodené, zmätené a unavené, a to som brala ako dôvod svojich ťažkostí.

Čoraz častejšie mi bývalo zle od žalúdka. Zhoršovalo sa to a ja som si vedela odsledovať, kedy tieto bolesti prichádzajú. Obyčajne to bolo vtedy, keď som začala byť úplne hladná a potom som sa najedla (nikdy som nejedla hltavo). Dosť ma to otravovalo, nemohla som naplno cvičiť, a keď som sa nestihla najesť do určitého momentu, celý deň bol odpísaný. Takže čo? Skúsila som zaradiť desiatu a olovrant. No prosím, a už som bola jak z časopisu: ,,Jedz päťkrát za deň, v malých porciách.” Ale pomohlo to. Pokiaľ som nieriešila nič iné.

Na Valentína som bola na školení. Vstávačky o piatej, cesta do Bratisky, od siedmej do siedmej sedíš na zadku, hodinová prestávka na obed. Na takéto dni som už zabudla. Moje “časákové” stravovanie išlo dolu vodou. Celý tento týždeň som sa fičala na cottage syre, proteinových tyčinkách a nápojoch, banánoch a bielkovinovom chlebíku. Samozrejme, o cvičení nebolo ani chýru. Našťastie to trvalo len týždeň. Potom som znovu nabehla do fitka a cvičila jak o dušu, nech vydrepujem tú usedenú ric. Po troch dňoch som skončila s hnačkou, grcačkou a bolehavom na infúzke. Diagnóza: pretrénovanie, vyčerpanie. A nech mi nie je málo, ešte črevná chrípka. Dva týždne som si mohla zase vysedávať ric.

Tak už som teda išla k doktorke. Poslala na gastroenterologické vyšetrenie. Bolo to bolestivé a dlhé. Keď je niekde napísané, že vyšetrenie je trochu nepríjemné, netrvá však dlhšie ako 5 minút, znamená to, že to bude extra odporné, bude to bolieť a bude to trvať dlho! Tak. Výsledky prišli o mesiac: ťažká forma intolerancie na laktózu. Dosť ma to prekvapilo, úprimne, nikdy som si neuvedomila či ma po zjedení syru alebo tvarohu bolí brucho alebo mi je ťažko. Až som zaváhala, či to nie je farmaceutická konšpirácia! No neviem ale mlieko som nikdy nejako extra nepila, takže to mi bolo jedno. Potom som začala panikáriť, lebo tvarohov a cottage syrov jem teda v hojnom množstve. Potom som sa upokojila lebo to všetko vyrábajú bez laktózy – milujem túto dobu. A potom som zase začala panikáriť lebo laktofraj mozzarellu, hermelín, hriňovskú tehlu alebo parmidžáno som teda ešte nevidela! Nie, vegánske náhrady nepokladám za dostatočné.

Čo teda? No, vyhýbam sa laktóze. Respektíve, snažím sa nájsť produkty, ktoré mi neškodia. Napríklad, produkty, ktoré prešli kvasným procesom sú celkom bezpečné – niektoré syry a jogurty. Čo mi dosť vyhovuje lebo grécke jogurty sú bohatým zdrojom bielkovín. Syry som z jedálnička vylúčila lebo obsahujú veľa tuku. Acidofilné výrobky sú fajn, lebo živé kultúry, ktoré obsahujú pomáhajú štiepiť  laktózu v tráviacom trakte. Treba si však dávať pozor aj na iné potraviny, napríklad na maslo, zmrzlinu, sladkosti či čokoládu. Toto ma ale nejako zvlášť netrápi. Omáčky, krémy, sladkosti, paštéty či pizzu nejem, takže jediné čo ma znepokojilo boli tvrdé nízkotučné syry. Teraz si ich dám veľmi zriedka, viem, že to mi problém nespôsobí. Ostatných vecí ako je tvaroh či cottage som sa vzdať nemusela. Všetko si treba odsledovať, vyskúšať, každý má telo, ktoré funguje ináč a je jedinečné.

Po pravde, zistenie, že som alergická na laktózu ma až tak nezasiahlo. Niekto to prežíva viac, niekto menej. Hlavne som bola rada, že sa to celé vyriešilo, a viem čím sa mám riadiť. Žalúdok ma už nebolí ale predsa si dávam pozor aby som neprešvihla hranicu vlčieho hladu. Akékoľvek bolesti netreba podceňovať, hlavne keď sa dostanú do bodu, keď Vám bránia normálne žiť. Nemyslím si, že laktózová intolerancia je v dnešnej dobe niečo výnimočné a nezvládnuteľné. Nahraditeľné je všetko. Aj zmrzlina. Aj syr. Aj čokoláda. Starajme sa o seba. Jedzme zdravo, vyvážene, s rozumom a od srdca.

Ideálne raňajky pre zdravojedov

Asi na tri menšie porcie potrebuješ:

• 2 hrušky
• 2 hrste ovsených vločiek
• hrsť sušených hrozienok
• 2 PL strúhaného kokosu
• 2 PL mletého maku
• hrnček mlieka
• mandle
• kokosový olej
• mandľový olej
• med (netreba)

Postupuj takto:

Nahrubo si nastrúhaj hrušky – môžeš aj s šupkou ak nie si citlivka. Ovsené vločky jemne opeč v hrnci na kokosovom oleji – zhruba tri minútky ale stále miešaj, potom pridaj kokos hrozienka, škoricu a znova nechaj trošku opiecť. Ďalej pridaj nastrúhané hrušky, mlieko, mak a mandle a všetko dobre pomiešaj nech sa prepoja tie dobroty. Podľa toho či ľúbiš redšiu kašu alebo hustejšiu si pridaj mlieko. Ak potrebuješ oslaď to medom. Môžeš to podávať s nakrájanou hruškou (nám zo stromu padli len dve, takže som to dala s banánom) a posypať kakaom. Celé to polej mandľovým olejom.

Dobrú chuť!

Poklad, dar, šťastie, radosť… A milión iných názvov pre tieto poklady, ktoré sme dostali. Od koho? Od matky Zeme a otca Slnka. A brata dažďa a bratranca vetra, od sesterníc včiel a lienok. Od prírody.

Záhrada plná zdravia. Tak som rozmýšľala, že ako je to báječne vymyslené. Keď sme sa s tým(i) hore dohadovali, že kde budeme, mysleli na všetko. Aj na zdravie, ktoré nám visí pod nosom. Máme ho tu každý rok, len na krok. Prečo teda v ženských, komerčných mesačníkoch píšu ódu na bobule, ktoré rastú na úplne opačnom konci sveta? Minule som čítala, že vymysleli nové superextra antioxidačné bobule maquí, oproti ktorým sa bobule acai môžu schovať. Wtf? Ale ľudia to kúpia, lebo to znie lepšie, exoticky, luxusne. Isteže, verím tomu, že to je šupa, čo sa týka vitamínov. Nehovorím, že som si acai nikdy nekúpila. Vyskúšať treba. Akurát si myslím, že by sme nemali zabúdať na naše bobule, tie slovenské. Aj keď nemajú v názve písmeno q a ich názov neznie dosť exoticky. Aj tak sú to šupy! Na začiatok júla a prázdnin ako stvorené:

Ríbezle

Moje obľúbené, slenčné a šťavnaté, jemne kyslé, pripomínajúce prázdniny. Vlastne všetky tieto bobule mi pripomínajú prázdniny. Leto, Slnko, teplo, žiadne starosti, prejdeš sa záhradou, odtrhneš si zdravie, zapiješ to mliekom od susedinej kravy a zosereš sa pod čiernu zem. A môžeš pokračovať.

Ak chcete pokryť dennú dávku vitamínu C, stačí vám zjesť asi 40 bobuliek ríbezlí. Ale nepoznám nikoho, kto ríbezle je kvoli nejakej dennej dávke. Okrem céčka obsahuje ríbezľa karotény a tým pádom nám zabezpečí vitmín A, ktorý chráni našu imunitu ozviežuje organizmus (stimuluje bunky). Zdravé vlasy vďaka kyseline pantoténovej, pevné nervy vďaka niacínu. Draslík, množstvo vápnika, železo, horčík a mangán, to všetko nám zabezpečí absolútne zdravé telo (živiny, krvotvorba, posilnenie srdečnej funkcie, zlepšenie nálady a koncentrácie). Ak máš reflux či pálenie záhy (jedz horčicu), s ríbezlami to nepreháňaj. Ak si však v pohode, neobmedzuj sa a jedz túto zdravotnú bombu!

Egreše

Ďalší zázrak. Ak zrejú dlhšie, vzniká v nich viacej prospešných látok. Obsahujú kremík, ktorý odvádza ťažké kovy, a spevňuje väzivové tkanivo. Sú silno detoxikačné, prečisťujú nie len črevá ale sú aj močopudné. Spevňujú vlasy a podporujú ich rast. Vďaka vitamínu A chránia sliznice, vitamín B6 podporuje bielkovinový metabolizmus a činnosti srdca, nervov a svalov, samozrejme, céčko na imunitu nesme chýbať.  Ak sa vám tvoria pavučinky z kŕčových žíl, týždňová egrešová kúra spomalí ochabovanie cievneho systému.  V egrešoch sa neobmedzuj!

Maliny

Sladučké, mäkučké a ešte sa z nich aj chudne! No nekúp to! Teda neodtrhni! Teda odtrhni! Okrem toho, že urýchľujú metabolizmus a sú to tukožrúti. Obsahujú áčko, výborné na problémy s očami. V Číne ich používali pri šeroslepote a poruchách ostrosti zraku. Obsahujú veľa rutínu, takže keď Ti nešmakuje pohánka ale chceš si spevniť cievy v očiach za každú cenu, jedz maliny. Vitamínu C majú veľmi veľa takže o imunitu máme postarané. Takisto sa používajú proti silnému krvácaniu pri menštruácii a majú silné odvodňujúce účinky. Zjemňujú pleť, vlasom dodávajú lesk a objem a odstraňujú zápchu.

(Som nestihla odfocic. Pipco zlikviduval.)

Na dnes takto. Ako vidíte, príroda nám všetko dala. Samozrejme, nie každý má záhradu a plody. Preto treba využiť toto letné obdobie, kedy sú takýchto plodov plné trhoviská a nie je problém ich zohnať aj za dobrú cenu (aj keď na takýchto veciach sa podľa mňa nešetrí – ide predsa o zdravie).  Využime to naše, slovenské, máme to pod nosom. Indiáni majú acai, my máme ríbezle. Niečo na tom asi bude.

Jedlo. Jedna z mojich lások. Pasia, pohladenie duše, liek na bolesť, krása bez hraníc… Áno, nie som typ čo je aby žil. Som presný prototyp vety žije aby jedol. Nehanbím sa za to. Baví ma asi každá kategória, ktorá sa točí okolo potravín, varenia a nakoniec jedenia. Priznajme si, jedlo je pre mnohých z nás, dalo by sa povedať udalosť, čas dňa, kedy vypne, sústredí sa len na vôňu, chuť, jednoducho ten prítomný okamih. Aspoň ja to tak mám. Keď idem jesť, ostatné ide bokom! Myslím si, že všetci by sme mali mať aspoň jednu nemysliacu chvíľu (áno môžeme to volať meditáciu) za deň. Mamy toho väčšinou tak klasicky veľa nenameditujú, preto som si teda za svoju nemysliacu chvíľu zvolila varenie, pečenie, mixovanie, vymýšľanie a…. jedenie!

Ak si myslíte, že sa vyžívam v jedení šniclov, krumplov alebo buchiet, ste na omyle. Okrem toho, že som postihnutá navždykomplexom, vďaka ktorému do úst dám takéto veci extrémne zriedkavo, ak vôbec, snažím sa svoje telo ľúbiť a preto VŽDY rozmýšľam čo mu dám. Verím tomu, že niekto, volajte si ho ako chcete, sa na našich telách, schránkach, pekne namakal (na každom!), preto by sme sa mali mať radi a nepokaziť toto dielo. Starať sa o seba a kvitnúť každý deň.

Moja cesta k tomu, aby som vyhrala nad nadváhou bola ťažká. Vďaka mamine viem teraz posúdiť čo dám a nedám do úst a vďaka nej už od desiatich rokov nejem biele rožky, takže mafintop je oveľa menší ako by chcel byť! Samozrejme, nie vždy som vedela čo jesť a nejesť. Respektíve vždy som vedela čo nejesť (veď hádam každý vie, že mliečna čokoládka s jahodovou náplňou bude asi taká jahodová ako biela čokoláda čokoládová.) Každopádne, stravu som stopercentne začala riešiť až keď som stopercentne začala cvičiť.

Kým som bola na strednej, fičala som si na klasike – jedz päťkrát za deň malé porcie. Na chvíľu to šlo, potom si telo zvyklo a pekne pomaly som priberala. Keď som videla, že mám päť kilo navyše, nasrala som sa, vysrala sa na celú diétu a išla som si mliečne rezy jedna báseň. Takže ako som povedala, jesť päťkrát denne je na chvíľu fajn, ale telo si zvykne. Keď som išla na vysokú, začala som sa úplne venovať sebe. Začala som makať v posilke, riešiť si stravu a priznávam dvakrát som si dala spraviť nechty. Dobre, aj do solárka som chodila.

Najprv som úplne vylúčila sacharidy. Chleba, cestoviny, ryža, zemiaky… Nič také. Nič mastné, nič sladké. Stále som jedla päťkrát denne ale veľmi malé porcie a čo najviac bielkovín a málo (zdravých tukov). Môj jedálniček pozostával najmä z ovocia, zeleniny, kuskusu (áno viem, sacharid, nedošlo mi!), vajec, mäsa a rýb. Bol veľmi zdravý a pestrý. Samozrejme, schudla som ale zase prišla stagnácia. V tej chvíli som naďabila na článok o tukovom metabolizme. Baba tam písala presne o tom, čo ťažilo mňa. Nedarilo sa jej schudnúť posledných päť kilo. V článku jej doporučili úplne opačný štýl stravovania aký som mala ja a teda aj ona. Išlo o vylúčenie raňajok, respektíve o čo najdlhšiu pauzu medzi jedlami. Ideálne osem hodín a najideálnejšie desať. Bol tam aj vzorový jedálniček plný tukov!!! Avokádo, rastlinné oleje, syry, ryby, smotana, plnotučné jogurty, vajcia, mäso a najväčší šok – slanina! Tú som ale nikdy nemala rada takže to mi bolo jedno ale bola to šupa – praženica so slaninou, wtf?!

V skratke, išlo o to, jesť ZDRAVÉ tuky. Jedla som dvakrát denne, tak aby som mala aspoň osem hodín pauzu medzi jedlami. Neraňajkovala som (myslela som, že budem mať problém ale bolo to v pohode), večeru som mala tak sýtu, že mi vystačila až do prvého jedla. Takže večerala som cca o ôsmej, napríklad lososa, fazuľové struky, cviklu, tekvicové semienka – na panvici opečené, vajce na tvrdo a tekvicové semienka a to celé poliate olivovým olejom. Spať som šla okolo desiatej. Spánok je ideálny čas, lebo nemyslíte na jedlo, takže tam máte osem hodín hneď fuč. Okolo desiatej (ak som nemala školu) som išla cvičiť a jedla som cca okolo dvanástej. Takže obed a večera. Obed bol napríklad avokádo, syr, zelenina, orechy… Ak som mala celý deň školu, na desiatu som si brala napríklad tvaroh s makom, škoricou, kokosom, poliaty orechovým olejom. Ideálne bolo, že som nemusela riešiť kedy mám jesť a koľko. Proste som si lupla na tanier tuky, bielkovinu a zeleninu, napráskala sa a neriešila. Niekedy som jedla len raz. Nič také ako malátnosť alebo slabosť som nikdy necítila. Boli to plnohodnotné jedlá. Veľmi mi ale chýbalo ovocie. Netvrdím, že toto stravovanie zakazovalo ovocie, to nie, ale ja som si na článkoch o jedení a chudnutí vážne fičala, a stačilo mi, aby bolo v článku napísané: ,,Ak si dám ovocie, tak výnimočne a jedine banán, lebo je v ňom draslík.“ , a ovocie som proste vylúčila s obavou, čo keby som preboha dostala do tela fruktózu?! (nechápem sa ani ja teraz) Každopádne na tomto štýle som si išla asi tri roky. Zaradila som aj jeden čítdej do týždňa ale ten bol asi taký, že som si dala na raňajky ovsenú kašu s ovocím a medom a potom som mala chuť sa odstreliť vďaka svojím vymysleným výčitkám. Medzitým som mala nejaké sacharidové vlny, na rysovačku (ktorú som samozrejme nikdy nevidela), obmeny ale v princípe som vydržala až do momentu, kým som zistila, že som tehotná.

To bolo v januári 2015. Netvrdím, že by tento typ stravovania bol zlý, čo sa týka tehotenstva. Ono sa jednoducho nedalo. Prvé dva mesiace som grcala, a po kile priberala a plakala. Moje hormóny ma ovládli. Moja predstava o dokonalom fittehotenstve bola v ruinách. Pri pomyslení na rybu alebo cviklu ma naťahovalo, avokádo som nemohla ani cítiť a keď som si RAZ pustila gravidyogu, pogrcala som sa a zaspala. Fajne. Moja lenivosť sa naplno rozvinula, bola som v raji! Tehotenstvo teda moju doterajšiu snahu pomerne zadupalo pod čiernu zem i keď som sa snažila ovládať. Ale hovorím si! Kedy budem môcť papať pšeničný chlebík s masielkom a šunčičkou, keď nie teraz! A išla som si svoje. Výsledok? Týždeň pred pôrodom 78 kilečiek a úsmev na tvári, krásne obdobie za mnou. Prišlo obdobie teroru.

Hneď ako som sa vrátila z pôrodnice som zistila, že mám už ,,len“ 70 kilo. Takže fajn, keď som predtým dala 10 kilo dole za dva roky, tak teraz s vedomosťami, ktoré mám navyše to dám hádam aj skôr. No ťažko to išlo. Nie je to už len ja a posilka. Už to vôbec nie je len JA. Takže nabehla som zase na svoj tukový metabolický štýl, snažila som sa každý deň cvičiť. Prišli Vianoce a ja som sa NAOZAJ krotila. Ale nie až tak. Nejako mi nešlo. Teda išlo to pomaly. Zlom prišiel vo ferbruári, keď som prestala jesť mäso (nie kvôli diéte), vtedy sa mi dosť uľavilo a o mesiac neskôr som prestala jesť živočíšne potraviny. Výborne som sa cítila.

Je to dosť ťažké, väčšinou som bola na ovocí a zelenine, sem-tam nejaká vegánska dobrota ale v tých som sa ešte nevyznala. Musela som veľmi vymýšľať ako spojiť tukovú stravu a vegánsku, tam veľa na výber nie je (ak áno, sem s tým), zase som nechcela jesť polotovary a sójové veci každý deň. Pred letom 2016 som si lupla týždňový pôst – pila som len šťavy, dala som dole 4 kilá (už som mala 60 kilo) ale vedela som, že prídu naspäť lebo je jasné, že nejedením sa chudne ale nie navždy. Ale čo sa týkalo leta a dovoleniek bola som spoko. Takto som vydržala rok na vegánstve. Skončila som s tým, lebo som jednoducho bola smutná. Ja, čo milujem jedlo, čo beriem ako rituál každú prípravu jedla, každé otvorenie chladničky je pre mňa sväté, tak ja som mala chuť plakať keď som zase uvidela tofu a brokolicu a papriku… Ja viem, je toho na výber veľa! Lenže, som prípad, ktorý sacharidy obmedzuje a nebude do seba tlačiť chleba s akožešunkou na raňajky, lebo tak som nejedla ani predtým. Takže jednoducho vegánstvo pre mňa nie je. Nič čo ma urobí smutnou nie je pre mňa! A ANI PRE TEBA! Rob sa šťastným!

Začala som teda jesť mliečne výrobky a vajcia. Mäso stále nejem a vôbec mi nechýba. Tukovú stravu som vymenila. Znova prišla stagnácia a dokonca by som povedala, že mierne priberanie. Teraz jem trikrát denne, každých päť hodín. Raňajky, obed, večera, za každým jedlom kus ovocia. Jem v hierarchii – bielkovina (jeden druh) + tuk (cottage syr), zelenina, sacharid (ražný chlieb, quinoa, pohánka, bulgur…). Perfektne mi to vyhovuje. Nevážim sa, cvičím päťkrát do týždňa ak sa podarí. Ak nie tak, sa nič nedeje. Progres vidím. Je to lepšie ako pred tehotenstvom a nemá Pipco ani dva roky.

Chcem tým povedať, že všetko ide ak chceš. Každému chvíľu trvá kým sa spamätá, kým nájde ten správny smer. To čo vyhovuje mne, nemusí tebe. Ak tebe vyhovuje tukový metabolizmus, super, aj mne vyhovoval. Treba skúšať, nevzdávať sa a neponáhľať sa. Mať sa rád a byť silný je to najviac. A ešte chlebík s masielkom a so šunčičkou! Ľúbme sa!

Alebo ako skrachoval môj 21-dňový pôst

V septembri 2015 sa mi narodil Pipco. Krásny deň, na ktorý nikdy nezabudnem. Deň, ktorý ma spravil síce najšťastnejšou ale za to slabou, ubitou a unavenou. Okrem toho, že mi pri pohľade do zrkadla bolo zo seba zle (tehotenstvo z Vás spraví ružu, ktorá do pôrodu kvitne a po pôrode skape – krutý fakt) tak som vôbec nevládala. Vedela som, že môj psychický stav mi absolútne nepomôže, keďže som povrchné, spoločnosťou ovládané hovedo (ZATIAĽ). Rozhodla som sa teda radikálne zmeniť aby som bola schopná dať Pipcovi sto percent seba! Na duševnú potravu v podobe kníh som veľa času nemala tak som sa rozhodla pre zmenu stravy.

Prestala som jesť mäso a krátko na to aj živočíšne produkty. Začalo mi byť výborne, ľahko a zdravo. Polročné vegánstvo mi pomohlo vyčistiť telo aj myseľ, no stále som cítila, že to nie je ono, že potrebujem radikálnejšiu očistu seba (tela, mysle a v prvom rade duše).

V júli som začala pôst. Naštudovala som si pár článkov, skúseností a rád a išla do toho. Rozhodla som sa pre 21 dňový pôst, či skôr očistu, keďže som pila ovocné a zeleninové šťavy (nie smoothies, tam je vláknina, by som sa zosrala). Dvadsaťjeden dní nebol cieľ, len taký míľnik, aby som približne vedela kam chcem zájsť. Hladovku som nikdy predtým nedržala ale telo funguje správne (jem keď som naozaj hladná), takže vydržať bez jedla alebo hladovať, mi problém nerobilo.

Začala som v lete (áno, keď všetko dozrieva, nechápem ani ja), pila som šťavy z jabĺk, uhoriek, cvikly… Žiadny problém – viacej tekutín, čaje, najmä prasličkový, lebo je močopudný, takže sa rýchlejšie telo vyčistí. Záhradu máme plnú levandule, šalvie, mäty a harmančeku, takže bylinkové čaje tiekli prúdom. Cítila som sa dobre, žiadna únava, alebo skôr žiadna väčšia únava ako inokedy, keďže Pipco dával (a stále dáva) zabrať. Prestala ma bolieť hlava. Dovtedy, ma každý deň bolela akoby mi išla vybuchnúť tlaková bomba v hlave. Už od prvého dňa to zmizlo. A po štvrtom dni som nepotrebovala spať. Stačili mi také štyri hodiny a bola som celý deň v pohode, čo je dosť neuveriteľné pri malom decku.

Každý deň som sa snažila aspoň 20 minút intenzívne cvičiť, len s vlastnou váhou. Začala som behať naboso – veľmi oslobodzujúce, ale musím povedať, nevládala som (nie kvôli „nabosu“). Inokedy, som zabehla pohodovým tempom vkuse asi 4 km (netreba mi viac), ale teraz som prestávkovala skoro stále. Tiež som plávala, alebo skôr šantila v bazéne a celý deň trávila s malým, takže čo sa týka pohybu, bolo ho dostatok.

Na piaty deň som vybehla do mesta. Myslela som, že ma pohľad na pizzu alebo sicílsky vývar zlomí, ale celkom v pohode, ustála som to. Šiesty deň bol katastrofa! Začal mi pracovať mozog! A pracoval s chuťami! Fantázia sa mi naplno rozvinula a myšlienku na domáci lekvár striedala myšlienka na vypečenú mastnú klobásku na tej papierovej tácničke s horčicou a poriadne hrubým chlebom! Koniec! Siedmy deň – zlom. Možno to bola len skúška, neviem, ale už som nebola v pohode. Možno za to mohol každodenný stereotyp (nemohla som si len tak povedať, že zaženiem myšlienky na vyprážaný syr päť hodinovou túrou a hurá, utečie mi ďalší deň), možno za to mohli tie úžasné uhorky v záhone, možno čerstvo upečený špaldový maminin chlebík…

Každopádne, začali mi chodiť hlavou myšlienky, typu: keď teraz skončím, jedlo nado mnou vyhralo, som slabá atď. Ide o to, že pôstom som sa chcela od jedla oslobodiť. Moje dni pred pôstom, totiž boli len o tom, že som nemyslela na nič iné, len na to čo budem jesť. Jedlo som brala ako potešenie, utíšenie smútku, radosť a túžbu. Tento pôst ma mal nastaviť na „jem aby som žila, nežijem aby som jedla“. (To sa asi nikdy nepodarí ale neva). Takže keď siedmy deň prichádzala postupná depresia z toho, že to nedám, veľmi som sa zľakla – na jednej strane som riešila, že jedlo nado mnou vyhralo, na druhej strane som si hovorila, že možno na 21tku ešte nie som pripravená, a aj keby som ju dala, stále by som bola v zajatí pohánky s tekvicovým olejom a orechmi (je to vážne šmak!) A z toho celého mi vyplýva: „ČO??? Nie je to celé na hlavu?“

Múdry muž raz povedal: „Ak robíš všetko preto aby si bol zdravý, ale bojíš sa rakoviny, zomrieš na rakovinu.“ Ak hladujem, aby som sa oslobodila od jedla ale bojím sa, že keď skončím, vrhnem sa na rezeň.

Dokým som pôstila a napĺňalo ma to, tešilo a nízke myšlienky neprichádzali, bolo všetko v poriadku. Ak by som však ďalších 14 dní mala rozmýšľať o tom, či to čo robím je správne, o svojej slabosti, ak by som ďalej hladovala, bez jedinej pozitívnej myšlienky a stále myslela len na to, koľko dní mi ešte ostáva a náhodou by som na ten 22. deň nepocítila zmenu, asi by som celú situáciu len zhoršila. Vedela som, že je to len v mojej hlave – naozaj potrebujem vydržať tých 21 dní (teraz)? Naozaj je moje telo tak ,,špinavé“? Nie, nie je a nepotrebujem. To moje ego zjavne potrebovalo dokazovať sebe a ostatným čo dokáže. Presne som vedela, že to je ono. Vyžívala som sa v predstave ako to budem hovoriť okoliu a ono ma bude neveriacky uznávať. Vejk ap, plís!

Z môjho 21 dňového pôstu sa nakoniec stala 7 dňová očista tela a príučka mysle. Na ôsmy deň som si s Pipcom sadla do záhrady pod marhuľu a naraňajkovali sme sa marhúľ plných Slnka (zvládla som sedem!). Musím povedať, že aj keď to bolo len 7 dní, chuť aj vôňu som cítila veľmi intenzívne. Presne som vedela, kedy a ktorá chuťová bunka maká a skúma sústa, čo som jedla. Mňam!

Celý deň som teda jedla len ovocie a zeleninu čo sa nám urodila v záhrade, pričom na obed som mala naparenú zeleninu – petržlen som nedojedla, bol mi príšerne sladký. Nepreháňala som to s množstvom, viem, že sedem dní je krátka doba ale aj tak sa žalúdok o niečo scvrkol. Nič som nesolila ani nesladila, vôbec to nebolo treba, všetky chute sa tak apgrejdli, že jesť a prežúvať bol zážitok. Postupne som si zeleninu pokvapkávala olejmi, pridávala semienka a avokádo. Normálne (tuková strava/nízkosacharidová strava dvakrát denne) som začala jesť asi po týždni. Jojo efekt sa nedostavil.

Celá táto skúsenosť ma nakopla vpred, prestala som sa karhať za to, že sa teším a myslím na to ako si pripravím a zjem plnohodnotné jedlo, alebo sa ponúknem od našej Matičky. Začala som to brať ako istý druh meditácie. Keď varím, tak LEN varím (tak by to malo byť so všetkým). Viem, že moje telo je úplne čisté (Oukej, nejaký ten tukový vankúš tam je. Dobre tak deka. Perina. Páperová perina od starej matere z husieho peria, dobre!!!) a funguje na sto percent. Totiž jesť paradajku na striedačku s vmalým Pampúchom (nemyslím svoje brucho) a užívať si tie vytečené semienka na oblečení, to je najviac – byť šťastný.