Toto je článok o Andy. Najprv som si hovorila, že to postnem na fejsbukovú nástenku. Ale potom som usúdila, že toto si zaslúži samostnaný článok.
S Andy som začala cvičiť asi pred rokom a pol. Jej snom bolo schudnúť, byť štíhla a zdravá.
S cvičením a zdravou stravou mala asi toľko skúseností, čo ja s manuálnou prevodovkou. Začali sme teda pravidelným cvičením a úpravou stravy.
Začínala s váhou okolo 78 kíl. V prvom rade som jej vysvetlila, to čo každému – schudnúť je jednoduché, zložitejšie je to s udržaním váhy, tak aby neprišiel jojo efekt. Vypracovala som jej jedálny plán, ktorý sme asi miliónkrát konzultovali, prerábali, nastavovali tak, aby jej vyhovoval čo najviac a aby sa nestala otrokom jedla.
Jej prianím bolo schudnúť a naučiť sa stravovať a žiť zdravo. Ak si myslíte, že dostala jeden jedálniček, sem-tam si prišla zacvičiť a opakovala to dva mesiace, ste na omyle. Prešli sme véééľa druhov jedálničkov a stravovacích princípov, kým sa našli súznenie a to, čo jej vyhovuje.
Bolo to ako na hojdačke, práca jej dávala veľmi zabrať, stalo sa veľakrát, že tréning vynechala, alebo ochorela, jeden čas ju zápal v kĺbe (LEBO CHODÍ SPOTENÁ S HOLÝM CHRBTOM) odrovnal na tri mesiace. A to je masaker – vtedy je to všetko o hlave – motivácia sa stráca, nemôžem cvičiť, automaticky prestávam držať stravu. Andy síce neprestala ale veľmi ju ubíjalo to, že nemôže cvičiť, vie, že úspech je predovšetkým v strave, no ju pohyb veľmi napĺňa a myslím, že ju motivuje ešte viac. Každopádne, tri mesiace necvičenia využila na to, aby si určila priority. Zadelila si prácu tak, aby mala na seba čas aspoň dve hodiny denne. Jasné, pre niekoho to luxus, poviete si, že to si nemôžete dovoliť. Pravdou však je, že dovoliť si to môže každý, kto na prvé miesto dá seba. Zdá sa vám to sebecké? Prečo? Deti by mali byť na prvom mieste? Peniaze? Domácnosť? Haló? Keď nie ste V POHODE vy, nebude v pohode nikto a nič! Andy to pochopila. Je to pracujúca matka, takže nohy vyložené nemá. Ale jasne si stanovila čas na prácu, na rodinu, na tréning. A funguje to! Hľadajte si výhovorky ak vám to vyhovuje, je to vaša vec, Andy má zadok ako bohyňa moji milí a to len vďaka jej odhodlaniu.
Musím však povedať, že veľkou výhodou bola jej konkrétna motivácia (oslava,svadba,ples…). Je pekné, že chcete byť zdraví a štíhli, to je fajn motivácia ale „nehmotná“. Je to v podstate dlhodobý cieľ, o ktorý sa snažíme, ktorý je cesta. Krátkodobé ciele, čiže konkrétne motivácie, také, ktoré si viete predstaviť, také na ktoré keď pomyslíte, tak vás zašteklí v bruchu, to je ten motor, ktorý vás ženie vpred.
Vrátim sa k premene – môžem povedať, že zhruba za rok schudla Andy asi 10 kíl. Možno si niektorí z poviete, že je to málo, veď v extrémnych premenách sa chudne 30 kíl za mesiac. Jasné, ide o to že Andy nemala až takú veľkú nadváhu – jednoducho sa trošku vypapala. Obéznym ľuďom ide váha dole veľmi rýchlo, pretože zmenou jedálničku prejdú k veľkému kalorickému deficitu a telo veľmi rýchlo zareaguje, čím sú menej tuční, tým to ide ťažšie.
Ďalšia vec – jej cesta neviedla priamočiaro smerom dole. Bola raz hore a raz dole ale čo je hlavné, v konečnom dôsledku je to dole!
A posledná vec – už som spomenula, že schudla POMALY, prirodzene a bez jojo efektu. Mohla som jej to nastaviť tak aby ďobla 15 kíl za mesiac – vylúč pečivo, sacharidy, jedz len mäso a šalát. Ale takto to nefunguje navždy – predsa raz sa vrátiš na tú „normálnu stravu“ a potom čo? No priberieš aj to čo si nemal. Takýmto spôsobom fungujú všetky typy diét.
Moje jedálničky sú na mieru, bez hladovania, s potravinami ktoré ľúbite a bez potravín čo jesť nechcete – nebudem vám nútiť ovsené vločky ich neľúbite. Ale zase, je rozdiel niečo neľúbiť a nevedieť pripraviť.
Takže, po roku, s konkrétnymi cieľmi, s odhodlaním a s prekonaním koroňáckeho domáceho väzenia sme to zmákli. Desať kíl dole, nosí veci, čo predtým nezapla, centimetre ani nepočítam a cíti sa výborne. Tým, že musela zabojovať, že to nebolo vždy ľahké a že sa musela (a chcela) učiť, je ukážkovým príkladom toho, že sa to dá.
Andy je veľká bojovníčka, a aj keď jej cesta bola veľmi ťažká, myslím, že to stálo za to. Okrem fyzickej premeny sa naučila vážiť si samú seba a nevážiť sa 🙂 s jedlom nebojuje ale berie ho ako palivo, ako zdroj energie a živín. Za ten čas, čo sme spolu potili krv, učili sa vážiť ovsené vločky, rozlišovať čo je bielkovina a čo je blbovina, sa z nás stali kamarátky (na réningu nôh to neplatí) a ja sa teším na každú hodinu, kedy si spolu zacvičíme.
Naša cesta (lebo na tej ceste budem stále pri nej), ani zďaleka nekončí! Andy má ďalší jasný malý cieľ, na ktorom pracujeme a stále skúšame nové postupy, cviky, tipy a triky, aby sa z toho nestala stereotypná rutina ale nech je to stále zábava, ktorá Ťa Andy napĺňa a baví.
Ďakujem za Tvoju snahu, tvoje odhodlanie, tvoj postoj, tvoje krásne drepy, tvoju pozitívnu energiu, za výborné uhorky a mega špargľu a za všetky tréningy, ktoré spolu ešte zažijeme!
Andy, SI SUPER!
Kto si verí, vyhráva.