Akože myslela som, že toto bude ranná veta môjho škôlkara, ktorému sa nechce vstávať. Ale vlastne väčšinou vychádza z mojich úst. On povie rovno: ,,Nejdem! Spim!”.
Problémy so žalúdkom som spozorovala niekedy v januári. Išlo o nepríjemné pichanie v oblasti žalúdka alebo naopak o tupú bolesť. K tomu sa pridávalo aj sťažené dýchanie, tlak na hrudi a únava. Pripisovala som to však “novému životnému štýlu”.
Ako každý správny dietár, dala som si na Nový rok predsavzatie, že skončím s mojím hala-bala jedením a kalórie si budem striktne rátať. Takže samozrejme som si stiahla appku! Bez appky neschudneš! A nahadzovala si každé sústo čo som sa chystala vložiť do úst. Bavilo ma to asi dva dni, potom prišla panika a vážila som si aj ľadový šalát. Áno aj ľadový šalát. Sto gramov má 8 kalórií, len pre info. Cvičila som štyrikrát do týždňa a začala som byť unavená. Svoj denný kalorický príjem som si lupla na 1800 kalórií denne, takže niet sa čo čudovať, nestačí to. Okrem toho, riadila som sa tým, že málo sacharidov a veľa bielkovín. Ako inak, že? Veď sacharidy sú smrť! Ale čo?! Každý sa musí na niečom naučiť. Každopádne, celý tento dementizmus som stopla asi po dvoch týždňoch. Telo som mala úplne rozhodené, zmätené a unavené, a to som brala ako dôvod svojich ťažkostí.
Čoraz častejšie mi bývalo zle od žalúdka. Zhoršovalo sa to a ja som si vedela odsledovať, kedy tieto bolesti prichádzajú. Obyčajne to bolo vtedy, keď som začala byť úplne hladná a potom som sa najedla (nikdy som nejedla hltavo). Dosť ma to otravovalo, nemohla som naplno cvičiť, a keď som sa nestihla najesť do určitého momentu, celý deň bol odpísaný. Takže čo? Skúsila som zaradiť desiatu a olovrant. No prosím, a už som bola jak z časopisu: ,,Jedz päťkrát za deň, v malých porciách.” Ale pomohlo to. Pokiaľ som nieriešila nič iné.
Na Valentína som bola na školení. Vstávačky o piatej, cesta do Bratisky, od siedmej do siedmej sedíš na zadku, hodinová prestávka na obed. Na takéto dni som už zabudla. Moje “časákové” stravovanie išlo dolu vodou. Celý tento týždeň som sa fičala na cottage syre, proteinových tyčinkách a nápojoch, banánoch a bielkovinovom chlebíku. Samozrejme, o cvičení nebolo ani chýru. Našťastie to trvalo len týždeň. Potom som znovu nabehla do fitka a cvičila jak o dušu, nech vydrepujem tú usedenú ric. Po troch dňoch som skončila s hnačkou, grcačkou a bolehavom na infúzke. Diagnóza: pretrénovanie, vyčerpanie. A nech mi nie je málo, ešte črevná chrípka. Dva týždne som si mohla zase vysedávať ric.
Tak už som teda išla k doktorke. Poslala na gastroenterologické vyšetrenie. Bolo to bolestivé a dlhé. Keď je niekde napísané, že vyšetrenie je trochu nepríjemné, netrvá však dlhšie ako 5 minút, znamená to, že to bude extra odporné, bude to bolieť a bude to trvať dlho! Tak. Výsledky prišli o mesiac: ťažká forma intolerancie na laktózu. Dosť ma to prekvapilo, úprimne, nikdy som si neuvedomila či ma po zjedení syru alebo tvarohu bolí brucho alebo mi je ťažko. Až som zaváhala, či to nie je farmaceutická konšpirácia! No neviem ale mlieko som nikdy nejako extra nepila, takže to mi bolo jedno. Potom som začala panikáriť, lebo tvarohov a cottage syrov jem teda v hojnom množstve. Potom som sa upokojila lebo to všetko vyrábajú bez laktózy – milujem túto dobu. A potom som zase začala panikáriť lebo laktofraj mozzarellu, hermelín, hriňovskú tehlu alebo parmidžáno som teda ešte nevidela! Nie, vegánske náhrady nepokladám za dostatočné.
Čo teda? No, vyhýbam sa laktóze. Respektíve, snažím sa nájsť produkty, ktoré mi neškodia. Napríklad, produkty, ktoré prešli kvasným procesom sú celkom bezpečné – niektoré syry a jogurty. Čo mi dosť vyhovuje lebo grécke jogurty sú bohatým zdrojom bielkovín. Syry som z jedálnička vylúčila lebo obsahujú veľa tuku. Acidofilné výrobky sú fajn, lebo živé kultúry, ktoré obsahujú pomáhajú štiepiť laktózu v tráviacom trakte. Treba si však dávať pozor aj na iné potraviny, napríklad na maslo, zmrzlinu, sladkosti či čokoládu. Toto ma ale nejako zvlášť netrápi. Omáčky, krémy, sladkosti, paštéty či pizzu nejem, takže jediné čo ma znepokojilo boli tvrdé nízkotučné syry. Teraz si ich dám veľmi zriedka, viem, že to mi problém nespôsobí. Ostatných vecí ako je tvaroh či cottage som sa vzdať nemusela. Všetko si treba odsledovať, vyskúšať, každý má telo, ktoré funguje ináč a je jedinečné.
Po pravde, zistenie, že som alergická na laktózu ma až tak nezasiahlo. Niekto to prežíva viac, niekto menej. Hlavne som bola rada, že sa to celé vyriešilo, a viem čím sa mám riadiť. Žalúdok ma už nebolí ale predsa si dávam pozor aby som neprešvihla hranicu vlčieho hladu. Akékoľvek bolesti netreba podceňovať, hlavne keď sa dostanú do bodu, keď Vám bránia normálne žiť. Nemyslím si, že laktózová intolerancia je v dnešnej dobe niečo výnimočné a nezvládnuteľné. Nahraditeľné je všetko. Aj zmrzlina. Aj syr. Aj čokoláda. Starajme sa o seba. Jedzme zdravo, vyvážene, s rozumom a od srdca.