Fascinujúca téma. Teda neviem ako veľmi fascinujú vás veci medzi nebom a zemou, ale mňa extrémne. Astrálne cestovanie, sny, mágia… či indigové deti. Teraz sa budem venovať indigovým deťom. Povedzme si však, kto alebo čo to vlastne je.
Ide o deti, ktoré sa narodili s indigovou farbou aury. Ich počet začal narastať po roku 1980. Vtedy sa objavilo dieťa s úplne odlišnými schopnosťami a charakteristikami, a “náš druh” sa začal veľmi rýchlo rozširovať. Prvá kniha, ktorá vedecky pojednáva o psychológii a schopnostiach týchto detí, sa volá Indigové deti: nové deti práve dorazili od Lee Carrolla a Jan Toberovej. Po vydaní tejto knihy boli indigové deti oficiálne uznané.
V prvom rade sa líšia v tom, že majú inú DNA ako “my”. Majú inú pečeň. Prečo pečeň? Je totiž upravená k tomu, aby bola schopná spracovať nové jedlo, ktoré jeme. Odpadkové jedlo. Čudujete sa? Dlhodobo seba a svoje deti kŕmime spracovaným jedlom, odpadom a jedom. Deti sa musia adaptovať, aby prežili (ak šváby kŕmite jedom, najprv ochorejú a umrú, ale neskôr si zvyknú a zmutujú – kruté, ale je to tak). Ďalej majú priemerné IQ okolo 130 a mnoho z nich sa blíži k číslu 160 a viac. S tým súvisí aj to, že sú mnohokrát označované ako deti s poruchami pozornosti (ADD, ADHD). Pritom však nie je chyba v nich, ale v našom systéme, ktorý na ich genialitu vôbec nie je nastavený. Deti s indigovo modrou farbou aury by so svojimi spirituálnymi úlohami mali transformovať budúcnosť našej planéty a otvoriť nám oči.
V knihe, ktorú som spomínala vyššie, nájdete tabuľku, ktorá špecifikuje desať základných čŕt týchto detí. Spomedzi nich spomeniem napríklad, že tieto deti vedia lepšie riešiť niektoré úlohy alebo situácie a preto sú mnohokrát označované ako “narušitelia systému”. Taktiež je pre ne veľmi frustrujúce robiť rutinné činnosti, ktoré nemajú nič spoločné s kreativitou. Sú autori, ktorí tvrdia, že vďaka špeciálnemu vzorcu DNA, ktorý majú, sú schopné napojiť sa na vyššiu dimenziu alebo že sú priamo mimozemské bytosti, ktoré sa inkarnovali z dôvodu urýchlenia procesu duchovnej evolúcie.
Samozrejme, stretneme sa aj s názormi, keď odborníci tvrdia, že pojem indigové, kryštálové, diamantové alebo zlaté dieťa (áno, takéto všetky sú) je len výhovorkou a ospravedlnením ich neprijateľného či nezvládateľného správania. Rodičia si na seba berú psychologické bremeno, kedy sa snažia vychovávať “mesiáša”, čo neraz spôsobuje problémy aj samotným deťom, kvôli experimentovaniu a mnohokrát zanedbaniu terapeutickej starostlivosti. Veľmi známa členka hnutia New Age, Doreen Virtue však pojem ADHD (Attention Deficit Hyperactive Disorder) reinterpretuje ako pozornosť naladenú na vyššiu dimenziu (Attention Dialed into Higher Dimension). Podľa nej sú poruchy sústredenia a učenia “len” zle rozpoznanou kreativitou a autizmus býva niekedy diagnostikovaný preto, že tieto deti sa dorozumievajú na telepatickej úrovni. Násilie pramení z tlaku vyvíjaného na indigové deti ešte netransformovanou spoločnosťou a alergie, ktoré sa často prejavujú, sú odpoveďou na ich zmyslovú senzitivitu.
V súčasnosti sa rodí “rasa”, ktorej sa hovorí superpsychické deti. Tieto deti dokážu robiť to, čo by sme chceli asi všetci. Na čo pomyslia, to sa stane realitou a ak nezmenia náš svet ony, tak asi už nič. Kniha Čínska superpsychika od Paula Donga a Thomasa E. Raffilla hovorí o tom, čo sa stalo v Číne okolo roku 1974, keď sa tieto deti začali objavovať. Tvrdia, že tieto deti dokážu vidieť aj keď majú zaviazané oči. Vidia ušami, nosom, ústami, chodidlami, podpazuším aj rukami. Testy, ktoré boli stopercentne úspešné potvrdzujú, že tieto deti sú dokonalé. Testovali ich napríklad tak, že zobrali kopu kníh, vybrali jednu, vytrhli z nich jednu stranu, pokrčili ju do malej guličky a dali ju takémuto dieťaťu do podpazušia. Prečítalo každé jedno slovo z danej strany. Deti, ktoré sú schopné vidieť rôznymi časťami svojich tiel, sa objavili aj v Mexiku. Ďalšie superschopnosti boli nazvané ako štvordimenzionálne vedomie – na čo myslíte, to sa stane. Išlo napríklad o testy, kedy bola na stole položená fľaštička s liekmi a takéto dieťa ich pomocou svojej mysle proste presunulo z fľaštičky von, priamo na stôl. Bez otvorenia uzáveru. V Číne pre takéto deti vybudovali školy a vláda ich plne podporuje.
V Stanfore takisto prebiehalo testovanie pána Gellera, ktorý pred očami európskych divákov ohol pomocou mysle ich lyžice, vidličky aj nože. Akurát, že on bol v televíznej šou a príbory ohýbal pred televízormi divákov. V jednom z jeho testov ho umiestnili do zapečatenej miestnosti, ktorá bola aj Faradayovou klietkou (myšlienky, mozgové, rádiové vlny či elektromagnetické pole ňou neprejde). Do komory umiestnili sklenenú trubicu, ktorá bola stočená na každej strane tak, že otvoriť sa dala jedine rozbitím a vnútri nej bol kus najtvrdšieho kovu. Pán Geller ho mal ohnúť. Okrem pána Gellera tak bolo 15 detí, ktoré boli v tomto experimente rovnako úspešné, takže pán Geller nič ako kúzelník byť nemohol. Iba, že by aj tieto deti boli kúzelníci. Čínska vláda predviedla experiment, kedy takéto deti v Petriho miske menili ľudskú molekulu DNA. Sme teda schopní meniť svoju DNA myslením? Zažívame neobyčajnú, úžasnú zmenu sveta!
Čo sa týka mňa – asi poznáte môj postoj. Samozrejme, že to beriem ako fakt. Nie, že verím. Jednoducho viem, že to tak je. Úprimne, delenie na rasy a označovanie a nálepkovanie na indigové či diamantové deti, mi nie je pochuti. Myslím si, že ku každému dieťaťu by sa malo postupovať rovnako neobyčajne ako k indigovému. Chyba je v systéme, nie v detských poruchách. Systém to vníma ako poruchy, pritom sú to mnohokrát dary. Ale aj systém sa pomaly, ale iste mení. Veď každé jedno bábä, čo sa narodí, predsa prichádza zo Zdroja a je najčistejšou a najmúdrejšou bytosťou na Zemi. Mali by sme im dať také podmienky, aby sa nemuseli znižovať svojim narastajúcim vekom k našej “dospeláckej“ úrovni. My by sme mali byť tí, ktorí sa prispôsobíme, prijmeme tieto bytosti a necháme sa nimi viesť. Deti sú našimi učiteľmi. My ich ochraňujme a naslúchajme im. Každý to v sebe máme, len to na povrch musí prísť pomaly a postupne. Nie všetci sme na túto transformáciu pripravení. Verme deťom, ony vedia. Nasledujme ich.
Zoznam použitej literatúry:
MELCHIZEDEK, Drunvalo. 2009. Prastaré tajomstvo kvetu života Kniha 2. 1. vyd. Pragma, 2009. s. 541. ISBN 978-80-7349-204-5.
Internetové zdroje:
ZVOJTISEK. 2010. Děti nového věku. [online]. 2010. [cit. 29-06-2017]. Dostupné na internete: <http://www.zvojtisek.cz/dokumenty/clanky/deti_noveho_veku_(04_2010).pdf>.
Redigovala: Mgr. Michala Šebestová