Váž si samú seba. Neváž sa.

,,Už tri mesiace jem podľa tvojho plánu, cvičím a znova mám o kilo navyše!” Alebo: ,,Kašlem na to, stále cvičím, a váha stojí!” 

Tieto vety počúvam. Nie často, ale sem-tam áno. Nemám pocit, že by mi to bolo vytýkané, akože JA môžem za to, že nechudnú ale cítim určitú zodpovednosť a empatiu voči svojím klientkám a ich radostiam a starostiam, ktoré sa väčšinou týkajú čísiel na váhe. 

Je to absolútne normálne. Aj mne veľmi dlho trvalo kým som pochopila, že ručička alebo číslo na váhe je absolútne bezpredmetnou záležitosťou. No dobre, nie úplne bezpredmetnou ale nezohráva až takú veľkú úlohu akú jej mnohé pripisujeme. 

Pochopila som to vtedy, keď som sa začala pripravovať na súťaž. Dovtedy som fungovala ako väčšina žien – riešila som koľko vážim, akú diétu vyskúšam hneď potom ako zožieriem starkin makový koláč, aký typ gatiek si kúpim aby mi nevyliezalo sadlo na stehnách a zároveň na bruchu alebo ako dlho budem musieť behať aby som si mohla dať zrmzlinu, ktorú si nakoniec radšej nedám, a budem hladná až do momentu, keď si ju nakoniec aj tak dám, a lupnem ešte aj čipsy a chleba a salámku a ešte “trochu” syra.

Značná časť môjho života sa točí okolo riešenia jedla, priberania, chudnutia, zdravej stravy, cvičenia a podobne…  Vyskúšala som mnoho typov diét, mnoho spôsobov cvičenia a nakoniec som si našla to čo mi vyhovuje. Dlho mi to trvalo a nebolo to ľahké. To, že diéty sú chujovina som pochopila pomerne rýchlo, čo je fajn a zdôrazňujem, že neuznávam akúkoľvek diétu, svojím klientkam ich ani nedoporučujem ani nepredpisujem a hlavne ich v diéte nepodporujem. Teraz sa vzbúrite, že predsa raz som v diéte a raz nie som! Keďže sa venujem a plánujem sa venovať súťažiam lebo ma to neskutočne baví, je “súťažná diéta”, volajme to tak, nevyhnutná. Ale je rozdiel medzi súťažnou diétou a diétou, ktorú nájdeš v Báječnej žene. Jednu vec však majú spoločnú – obe sú nezdravé. Súťaženie vo fitness a celkovo vrcholové športy nemajú so zdravým nič spoločné, dovolím si tvrdiť. Nie žeby som bola vrcholový športovec, ale v lekárskej správe mám slovo fitnesska, takže bacha na mňa. Ha. Ha.

Vrátim sa k Vám – k ženám (a mužom), ktoré bojujú s váhou, so stravou a s pohybom. Moja prvá rada znie: prestaňte bojovať, nemá to význam. 

Výberu vhodného typu stravovania sa budem venovať v inom článku, teraz by som sa chcela zamerať na spomínanú, mnohými zatracovanú a predsa veľmi často spod skrinky vyťahovanú váhu.

Čo sa týka čísiel, ktoré ukazuje, berte ich ako ukazovatele svojho aktuálneho stavu. Okej mám 86 kíl, čo s tým? Pozrite sa do zrkadla, páči sa vám to čo vidíte? Páči sa vám vaša aktuálna “forma”? Nech je odpoveď akákoľvek, dôležité je to, že s tým chcete niečo robiť. Naberať či odoberať, oboje je ťažké ale nie nemožné. Uvedomte si, že číslo (skoro) nič neznamená, pretože 86 kíl môže vyzerať veľmi dobre, ale aj veľmi chabo. Chabo je veľmi výstížne slovíčko. Na začiatok sa naučme, že číslo je len informácia a snažme sa pri pohľade naň zachovať chladnú hlavu. Emócie si šetrime na drepy a výpady.

Čo sa týka stravy – tu boj ani vzbura určite nie je potrebná, pretože poviem vám tajomstvo – môžte jesť čo len chcete! Tešíte sa? Super by bolo kebyže vám poviem, že môžte zjesť čo len chcete a koľko chcete, že? Lenže to by bolo príliš jednoduché, až taká rozprávka to nebude. Ale vlastne je fajn, že sa nemusíte vzdať krémešov. No vážne. Upravme si staré dobré ,,NEŽER!” na ,,ŽER S MIEROU!” 

A čo sa týka pohybu, rozhodnutie je na vás. Nehýb sa a buď jak tvaroh alebo hýb sa a buď pevný ako skala! Ako bonus budete zdraví, plní energie, psychicky a fyzicky fit. Netvrdím, že máte behať do úmoru! Ani, že máte brušákovať, do odpálenia bedrových flexorov. Hovorím, že sa máte hýbať, chodiť, plávať, skákať, tancovať, byť v prírode, v lese, na vzduchu… žiť! Ležanie na gauči nie je žitie a  lenivosť je… odporná, divná, neprirodzená. Ale pozor – odpočinok nerovná sa lenivosť. Vlastne ako všade inde, aj tu platí: všetkého veľa škodí.

Ak by som to mala zhrnúť, povedala by som, vykašli sa na váhu, jedz všetko ale s mierou a zaťažuj svoje svaly viac ako sú zvyknuté. 

Ale ja to chápem, čísla sú sviňa. Sme posadnutí tým, že všetkému musíme dať nálepku. Mám pocit, že už aj ideálna váha je onálepkovaná a neviem prečo ale rezonuje mi v hlave číslo 60. 

Vzhľadom na to, že každý sme úplne iný, jedinečný, máme iné stavby tela, má aj každý tú svoju ideálnu váhu. A nemyslím podľa tabuliek ideálnu. Ani tabuľky nepoznajú vaše stavby či rôzne iné faktory, ktoré ovplyvňujú váhu. Napríklad moja ideálna váha je podľa tabuliek spomínaných 60 kíl. No, keď som ich mala, nevyzerala som dobre a ani som sa tak necítila. Aktuálne mám 70 kíl a vyzerám omnoho lepšie, bez akejkoľvek skromnosti.

Váhu som prestala vnímať vďaka rade od môjho trénera: ,, Kašli na váhu, riaď sa zrkadlom.” To mi nikdy nenapadlo, zrkadlo bolo vždy môj úhlavný nepriateľ, lebo mi pripomínalo, že sa mi o seba trú vnútorné stehná a visí mi brucho. Ale skúsila som sa na celú tú záležitosť so zrkadlom pozrieť inak. Z kritika sa stal radca. Dobre, vidím, ako vyzerám, takže zameriam sa na viac cvikov na stehná, na viac kardio cvičenia a zmením stravu. Bola z toho hra.

Zaujímavé a ťažké bolo to, že keď som videla zmenu k lepšiemu – pevné brucho a menšie vnútorné stehná, samozrejme, že som to hneď potrebovala vidieť aj na váhe. Lebo určite som schudla a potrebovala som svoju formu onálepkovať číslom. Váha mi ukázala, že som bola o kilečko ťažšia. Depresia na dva dni. Sama som videla, že je všetko lepšie, gate sú mi voľnejšie, tričká sedia ako uliate, tak ako to že som pribrala?! ,,Žeby si spevnela a tuk sa zmenil na svaly?!” Aha. Môžem vážiť viac a vyzerať lepšie? Ci bobky!

Znie to dobre? Je to dobré! Trpezlivosť nie je moja silná stránka a preto mi veľmi pomohlo, že som mala niekoho, v tomto prípade trénera, ktorý mi vedel poradiť ako v cvičení tak v strave. Časom som na to prišla sama, teraz už nemám problém a som v štádiu, kedy pred zrkadlom neriešim to, či mi z gatiek vylieza brucho ale to, že potrebujem viac zväčšiť predné ramená a chrbát. 

Toľko k zrkadleniu. Ak ste doteraz brali ako smerodatnú práve váhu, kašlite na ňu a riaďte sa zrkadlom. Ukáže vám pokrok, ukáže vám stagnáciu. Zrkadlo ukazuje pravdu, váha smer (asi rozbehnem politickú kampaň). 

Niektorí sa pozrú do zrkadla, sú zhrození. Postavia sa na váhu, tam je (podľa nich a tabuliek) v pohode číslo, tak je všetko v porádečku. Vrchol sebaklamu.

Ak sme pochopili zrkadlenie, alebo ho aspoň chceme pochopiť, poďme k praktickej časti. Tak či onamak, apoň raz za čas po tej váhe siahneme. Čisto z informatívneho dôvodu. Keďže sa pripravujem na súťaž siaham po nej zhruba každé dva týždne, ak som si neistá, tak každý týždeň a podľa nej viem či pridať kardio, váhy na činkách alebo ubrať sacharidy. Väčšinou je to sacharidmi. Chutí mi, no čo?

Klientkam radím vážiť sa každý mesiac aby sme vedeli, či sa deje to čo sa má. Väčšina z nich chce chudnúť. Zo skúsenosti viem, že prvé dva mesiace ide všetko tak ako má a potom to začína trošku spomaľovať. Vtedy nastupuje panika. Zachovajte pokoj, je to normálne. 

Odpoveďou tela na prudkú zmenu je zmena. V tomto prípade rýchle chudnutie. Zastavuje sa asi po troch mesiacoch, kedy si zvykne na nový režim. Vtedy buď zahajujem ďalšiu zmenu, buď v strave alebo v cvičení, alebo, ak je klientka so sebou spokojná a aktuálny stav jej vyhovuje, ostávame v udržovaní. Takže pokoj, ak sa vám váha po dlhej dobe (mesiacoch) zastaví, je to len signál, že treba posunúť hranice lebo ste si zvykli. 

Samozrejme, že je ťažké sa váženia vzdať a veľa žien, keď vidí a cíti zmenu, teší sa z nej, chce sa potešiť ešte viac a tak sa odváži, lebo to chce mať potvrdené trojnásobne. Jasné, prvý mesiac je vo vytržení, rapídne to klesá! A potom… Potom príde depka, lebo si nedala povedať, váži sa každé ráno a každé ráno je tam rovnaké číslo, nedajbože väčšie.

Tak po prvé, z dlhodobého hľadiska ide číslo na váhe dole. Nie však priamou cestou. Vidím to na sebe a na svojom hmotnostnom grafe (vy nemáte hmotnostný graf?!). Každý týždeň mi váha kolíše, raz mám viac a inokedy menej. Keď sa však na ten graf (vážne ho nemáte?!) pozriem z dlhodobého hľadiska ide to len dole. Takže pokoj, vážte sa raz za mesiac.

(Tento graf je od novebmra 2018 po dnešok. Diéta mi trvala od mája 2019, kedy mi zároveň končila objemovka, až do októbra 2019, kedy som mala súťaž, vidíte, že z dlhodobého hladiska (máj-október) to ide dole.)

Po druhé, hormónom nerozkážeme a jednoducho PMS je sviňa. Vtedy (aspoň mne) váha lieta ako divá a samozrejme sa stáva, že to aj vidím – spuchnuté brucho, naliate líca… Akonáhle však toto obdobie skončí, všetko sa unormálni. Takže opäť – pokoj.

Po tretie, stres je sviňa. Berte to ako hru, nejde o život (ak nemáte 270 kíl), akonáhle sa upnete na to, že zlyhávate, pritom je úplne normálny jav, že to “lieta”, nevydržíte. Trpezlivosť a duševná pohoda sú absolútne prvoradé. Aj to je dôvod prečo pohyb pri cvičení zohráva veľkú rolu. Nie len, že pomocou pohybu naberiete svaly a spevníte telo ale aj si tým odbúrate stres a zaplavia vás endorfíny. Takže znova – pokoj.

Prečo som vlastne proti tej váhe taká zaujatá? Lebo je to úplne skreslujúci údaj. Vidím to na sebe. Minulý rok o takomto čase som mala 70 kíl a vyzerala som ako prasa lebo som bola na konci objemovky. Teraz mám 70 kíl a vidno mi tehly na bruchu (pri dobrom svetle). Ako som povedala, je rozdiel 70 kíl a 70 kíl. Ďalší príklad je to, že kým som necvičila silovo a nejedla správne, vyzerala som úplne inak. Moja váha predtým ako som začala cvičiť s trénerom bola okolo 60 kíl. Pohodička poviete si. No bola som ako tvaroh, brucho som mala mäkké a ramená žiadne. Opakujem, teraz mám 70 kíl a vyzerám omnoho lepšie. Veď posúďte sami. 

Obe fotky sú objemovkové. Naberanie svalov neznamená jesť piate cez deviate ako som to podnikla v roku 2019. 

Tieto fotky sú zase obe z obdobia diét. Ľavá fotka je „domáca“ diéta, keď som nevedela či to čo robím je správne a bola som deprimovaná z toho, že sa šťavím a aj tak mám pandero. Pravá fotka je zo súťažnej diéty, ktorá trvala 6 mesiacov. Veľmi nezdravé. Ale stojí to za to 🙂 Aj o tomto období diét chystám článok.

Pre každú ženu je dôležité ako vyzerá a ako sa cíti. Riaďte sa zrkadlom, spolupracujte so svojím telom, počúvajte ho a buďte k sebe úprimné. Ono sa vám to vráti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *