Sorry chlapi. Je to tak. A vlastne sorry aj baby, ktoré ste ešte k tomuto (zjavne poslednému) riešeniu nedospeli. Teda, v žiadnom prípade Vás nenahováram aby ste otehotneli len z týchto „plytkých“ dôvodov, rozhodne nie! Pokiaľ ste však v rozpoložení, kedy cítite, že by ste už rady držali v rukách tú malinkú guličku a boli mu navždy (NAVŽDY) všetkým (aj ja som to tak dlho cítila), len ešte stále váhate, tak minimálne tieto dve veci na Vás s otvorenou náručou čakajú.
Áno. Pocit toho, že chcem byť mama som mala asi od dvadsiatich a čím som bola staršia tým sa to znásobovalo a cítila som, že to je tá cesta! Starať sa o klubíčko, ňuňkať ho a dať mu lásku. Všetkú čo som mala! Nedá sa to opísať, jednoducho to viete! Ako keď prídete do zmrzlinárne, kde je dvadsaťtisíc nových príchutí ale vy viete, že čokoládová s vanilkovou sú tie VAŠE! Bez váhania. Tak niečo také to bolo. Srandujem. Neprirovnávam lásku k dieťaťu k čokoládovej zmrzline. Také prirovnanie neexistuje. Zmrzlina je top.
Tak som sa do toho pustila. Tabletky som vysadila asi keď som mala dvadsaťdva. Približne rok mi trvalo, kým sa mi biologické rytmy upravili a ustálili. A potom to išlo rýchlo, moje telo funguje ako hodziny! Naplánovala som to presne na deň. Na týždeň, dobre. Ak používate kalendár alebo nejakú aplikáciu, kde si značíte svoje dni a robíte to poctivo, tak presne viete, kedy máte konať. Je to veľmi dobrá cesta ak sa snažíte ale neviete kedy je ten správny čas. A potom príde (zatiaľ) to najkrajšie obdbobie Vášho života.
V januári som to mala potvrdené ale tak na osemdesiat percent som to tušila. Príznaky nepustia – boleli ma prsia ako keď dostanete kopačku na prsa (áno, som si istá, že je to taká bolesť), samozrejme, každomesačné jatka nikde, a to najzaujímavejšie, čo som si vždy myslela, že vo filmoch preháňajú (a teda nepreháňajú) – hlava v mise každé ráno.
Prvé tri mesiace boli ťažké. Vážne som vracala každý deň minimálne jedenkrát. Absolútne sa mi zmenili chute! Moja zdravá strava išla do misy tak na druhýkrát. Cviklu, avokádo alebo akúkoľvek zeleninu som nemohla ani cítiť! Dokonca ani mozzarellu! Jediná vec, ktorá mi nevadila, dokonca som sa na ňu tešila (lebo dovtedy som nemohla), bol pšeničný chlebík (taký dvojcentimetrový krajec) s masielkom (tak s jednocentimetrovou vrstvou) a morčacou šunčičkou (tak štyri plátky plus jeden počas natierania. Na dôvažok) – ako hovorí moja starká, len tak do deravého zuba. A chute! Tie boli teda! Horčica a kyslé uhorky, to bolo také dvojtýždňové obdobie a potom som mala nonstop, že kúsok enciánu, kúsok pomaranču, zabaliť do šunky! BOMBA! Takže moje sny o dokonalom tehotenstve, kedy budem pravidelne cvičiť a jesť len vytunenú potravu pre toho terminátora, čo vo mne rástol, boli v čudu. Bohužiaľ, skúšala som jógu pre tehotné alebo cvičiť s (ľahkými) činkami ako predtým ale jednoducho to nešlo. Bolo mi nevoľno, točila sa mi hlava a okrem toho som neskutočne lenivá a hormóny Vás jedným šmahom preplieskajú – deriem sa každý deň v posilke, tak sakra, dám si tých deväť mesiacov pauzu a užijem si to! Do prdele, som tehotná! Tehotné má každý rád! A kto nemá tak aj tak musí, lebo potom ho nikto nemá rád! Bola som za vodou. Priznávam, vážila som sa každý mesiac a vždy som plakala. Horko-ťažko som to vydrela na 59,5 kila a teraz, za štyri mesiace, štyri kilá naviac. Môj žiaľ zahnal nejaký ten koláčik, dva, mnoho.
Asi v piatom mesiaci som išla nakupovať tehotenské oblečko. Samozrejme, nebolo to ešte také ale čo sa robí keď ešte nevieš, že si tehotná? Vyberá sa výbavička! Takže piaty mesiac bol na oblečenie tak akurát. No a všetko pohodlné! Prvýkrát som vyzerala v skúšobnej kabínke dobre! Ani to debilné svetlo ma nezošpatilo! Krásne vlasy! Zdravé, dlhé, žiarivé a pevné! A zhustli! Nikdy som nebola tak spokojná so svojimi vlasmi a to som sa o ne príkladne starala! Aj keď boli prefarbené, tak tie poškodené konce jednoducho zmizli! A moja tvár! Zaguľatenie som ignorovala! Čistá a hebká, bez jedinej vyrážky alebo čiernej bodky. Žiadne kruhy pod očami, žiadne spuchliny, len jemná čistá pleť. No, popravde, kvitla som! Milovala som tehotenstvo! Ten pocit, keď pri skúšaní nemusíš vťahovať brucho, to, že nie si preseknutá (to znamená, že v oblasti pásu vyzeráš ako snehuliak), žiadny mafintop, ten pocit, že si môžeš sadnúť v plavkách a žiadne pneumatiky sa nevytvoria a ty tam nemusíš sedieť zabalená v uteráku a kapať v odpornom teple! To je vážne báječný pocit! No a tie lichôtky – ty si v šiestom mesiaci? Niéééé! Ále choď, ty si tehotná?! O tom, že s nákupom v Lidli, kde je dvadsať metrová šóra, Ťa pustia dopredu s úsmevom aj stareny, ani nehovorím! Jednoducho, tehotnú ženu si tu veľmi vážia. Doktori nie. Tam som vždy čakala.
Vyšetrenia sú v pohode. Na gynekologičku som si zvykla tak po treťom raze (dovtedy som tam vždy chodila s hrôzou v očách), tú som mala superskú. Vlastne všetky doktorky, ktoré sa mi venovali v tomto období boli fajn. Trochu som sa bála vyšetrenia na tehotenskú cukrovku. Teda nebála som sa, že by som ju mala (NEEXISTUJE, spustila som sa ale inak som bola zdravá ako ryba) ale išlo o to, že na koníkovi (áno, bola som tam párkrát!) všetky ženy písali, že tam musíš vypiť glukózový roztok a čakať, či to niečo spôsobí a všetky tie ženy tvrdili, že z toho grcali a že v živote nič horšie nepili. Jednoducho to opísali ako katastrofálne vyšetrenie, pomaly horšie ako pôrod. No, ja som asi divná ale jediné otravné na tom bolo, že som tam bola od šiestej rána asi do deviatej a trebalo mi kakať. Čo sa týka glukózového roztoku, pošmákla som si. Taká sladučká malinovka, no bóže! Fajný bol. Horšie vyšetrenia už boli len vo vysokom štádiu, keď som musela hodinu ležať na chrbte aby sa zaznamenali ozvy plodu a keď sa to doktorovi (už som chodila do nemocnice, k inému) nepozdávalo, tak znova. To bolo vyčerpávajúce.
Tehotenstvo bolo úžasné. Vôbec som sa neobmedzovala, ako v jedle, tak v pohybe. Dobre, rozmyslela som si, či si dám tú jahodovú milku alebo čerstvé jahody. Dala som si oboje. Ale čo sa týka pohybu – vôbec. Bola som v Chorvátsku v piatom mesiaci – všetko v poriadku. V ôsmom mesiaci som prešla celé Plytvické jazerá – všetko v poriadku len mi puchli nohy strašným spôsobom. Takže, ženy pokiaľ môžete, hýbte sa! Kašlite na cvičenie ale choďte, žite, užívajte, oddychujte, papajte, môžete!
Najkrajší bol pre mňa asi siedmy a ôsmy mesiac, to už som vyzerala seriózne tehotne, dovtedy to bolo také že nevieš či si tučná alebo už tehotná, tak si radšej hladkáš brucho aby to bolo jasné. Ale to hladkanie prichádza tak samovoľne. A kopkanie som zaregistrovala asi na začiatku siedmeho, alebo skôr. Úžasné. A ak sa bojíte nejakých potravín, tak sa nebojte. Akože, ja som sa vyhýbala údeninám (okrem tej šunčičky) ale inak som si dopriala. Aj suši. Aj štipľavého. Samozrejme, alkohol, cigarety a myslím, že aj káva bola pre mňa tabu. Dopĺňala som vápnik s vitamínom D, omegáče a tie výživové tabletky pre tehotné, kyselinu listovú aj železo (to som mala v pôrodnici ukážkové). A priznávam! Bola som párkrát v solárku! Iba trošku!
Užila som si. V šiestom mesiaci som sa vykašľala na školu, takže aj stres mi odišiel, už tu bol len ten z pôrodu. To vlastne ani nebol stres, to jednoducho prísť musí ale niekedy som si to tak predstavila a nebolo mi všetko jedno. Teraz už viem, že do budúcna radšej naštudujem čo robiť PO pôrode.
Termín som mala štrnásteho septembra, do pôrodnice som v príšerných bolestiach prišla jedenásteho o druhej ráno a piatej už bol Pipco narodený. Akože dlho som sa spamätávala. Každopádne, hrôzy pôrodu a popôrodu nájdete v inom článku. Toto bol článok plný krás života, krás ženy a nádherného obdobia. Milujem tehotné, milujem tehotenstvo!
P.S.: Náhody neexistujú.